Založ si blog

Tomáš Drucker, poštár, ktorý sa vracia na scénu ako Dobrá voľba. /záver /

Vnímavého čitateľa iste zaujíma odpoveď na otázku – ako mohli, a kto to vôbec vymyslel, vymenovať za ministra zdravotníctva poštára Druckera.

 

A ako vlastne súvisí riadenie pošty a riadenie zdravotníctva?

 

Čo také zaujímavé a dôležité dokázal poštár Tomáš Drucker v Slovenskej pošte, že ho to vystrelilo ako nezávislého odborníka až na post ministra zdravotníctva?

 

Čo také dokázal poštár Drucker okrem toho, že bol v histórii Slovenskej republiky najkratšie úradujúcim ministrom – ministrom vnútra – aby sa nám tu teraz vracal opäť na scénu ako Dobrá voľba?

 

Tomáš Drucker bol generálnym riaditeľom Slovenskej pošty v rokoch 2012 – 2016. Predtým pracoval v rôznych zahraničných firmách v celkom zaujímavých pozíciách.

 

Za jeho pôsobenia – tým nechcem povedať, že to bola len jeho zásluha a, že s reformou nezačali už aj jeho predchodcovia – sa Slovenská pošta zmenila zásadným spôsobom.

 

Spomeňme si ako vyzerala pošta, tento skanzen reálneho socializmu, a jej služby ešte dlhé roky po novembri.

 

Občan stál v rade pri okienku pätnásty v poradí, zatiaľ čo pri vedľajších dvoch okienkach si pracovníčky znudene listovali v obrázkových časopisoch, lebo tam nestál nikto. Ale kto môže zato, že sú občania takí sprostí, že chcú všetci rovnaké služby a nie tie, pri ktorých je prázdne okienko a kde občana samozrejme nevybavia.

 

Keď ste chceli poslať balík, pracovníčka na vás zazerala, čo ju otravujete. A dostať nebodaj peniaze – to ste sa cítili pomaly ako zlodej, tak si vás premeriavala očami za čo to máte, keď ona má iba svoj plat.

A ani sa jej nasratosti nečudujem – vláčiť sa s nejakým hlúpym a možno aj ťažkým  balíkom, či rátať a vydávať peniaze, zatiaľ čo kolegyňa si veselo číta časopis za prázdnym okienkom a plat majú možno rovnaký.

Ale aby som zase pošte nekrivdil. Dali sa napríklad posielať dobierky. Stačilo vypísať jeden biely papierik a k tomu ešte  jeden, tuším červený. Na ňom tri krát odosielateľa, tri krát adresáta, tri krát sumu číslom aj slovom, spolu teda celkom iba osem adries, osem súm. Ak ste sa nebodaj pri piatej – šiestej adrese pomýlili, šup s tým pekne do koša. A pekne znova. Nuž nečudo, že roky bolo pre mňa čiernou morou poslať akýkoľvek balík, dokonca aj doporučený list mi robil problém. A to som mal veľké šťastie, že som bol celý život manažér s celkom slušným postavením, takže som túto veselú a veľmi zaujímavú a tvorivú prácu vždy posunul niekomu inému. Aj pri mojich súkromných zásielkach. Pošte som sa vyhýbal na sto honov.

 

Dnes je aj vďaka Tomášovi Druckerovi a jeho ľuďom Slovenská pošta jedna inteligentne fungujúca firma. Sprievodky ku balíkom si môžeme vypisovať a aj opravovať doma pri počítači, pri dobierke stačí len dopísať sumu, žiadnych ďalších šesť idiotských adries navyše. A ešte Vám server pošty  adresy aj archivuje. Ak niekoho obšťastníte balíkom či listom aj druhý krát, stačí vypísať začiatok mena a zvyšok urobí za vás počítač.

Keď vám donesú balík domov,  kuriér sa vám pekne pozdraví, – rovnako ako v súkromných kuriérskych službách. Skoro som už ani nedúfal, že sa toho dožijem aj v postsocialistickej slovenskej pošte – a tvári sa pomaly ako váš dobrý známy. Ženy na pošte sa tiež milo tvária, keď posielate balík či list, vyzerajú akoby si vás vážili, že im dávate prácu. Ešte sa mi nestalo, že by mi pri odovzdávaní peňazí, občas čosi dostanem aj cez poukážku, pozerali na výšku obnosu, a nebodaj sa pohoršene pozerali ako to je možné, že mi niekto niečo platí. Že sa všetky slušne zdravia, nemusím ani spomínať.

 

A to môžem povedať, že mám celkom slušný prehľad. Keďže v našej dedine nemáme poštu, chodievam  pravidelne do štyroch dedinských pôšt v okolí a dvoch okresných, podľa toho, ktorým smerom mám práve cestu.

 

Ako manažér si viem predstaviť, aké to mohlo byť pohnúť takýmto socialistickým kolosom s niekoľko tisíc zamestnancami rozhádzanými po všetkých pobočkách, so stovkami vedúcich. Ako manažér dobre viem, že  Druckera a jeho zmeny nikto nevítal na pošte chlebom a soľou.

 

„Jéj, tak už ste konečne tu, aby ste to tu poriadne zmenili. A vraj nás budete aj vyhadzovať z práce, lebo už aj na pošte začneme využívať počítače. Najvyšší čas, že ste konečne prišli.“ No určite. Ježkove oči. Takto to jednoducho nechodí.

 

Preto sa skláňam s úctou pred Tomášom Druckerom a tým čo na pošte dokázal, čo spravil pre občanov tejto krajiny, čo spravil pre tento štát.

 

Ja viem, nie je to celkom to isté, ako keď spraví politik tlačovku, alebo odvážne vystúpi, chránený poslaneckou imunitou, v tričku s nápisom, Fico je zlodej.

 

Nie je to dokonca ani tak vtipné, ako keď poslankyňa z tej istej strany v televízii mudruje aké majú geniálne nápady a návrhy zákonov, len zlá koalícia im ani jeden neprijme. To som fakt nevedel, či sa mám smiať, alebo plakať začo platím nehorázne prachy politikom v parlamente.

Keby som si ja, alebo hocijaký iný manažér, čo len jediný raz za desiatky rokov mojej kariéry obliekol pri jednaní tričko s nápisom, že môj obchodný partner je zlodej, keby som si v nemocnici dovolil prísť na grémium primárov v tričku s nápisom, že doktori berú úplatky, tak v živote nezískam žiadnu prácu pre svojich ľudí, v živote nedokážem zmeniť chod nemocnice tak, aby sme znížili stratu a dlhy a ešte aj kvalitnejšie liečili. Nuž, ale veď ani ten slávny politik a jeho hviezda z televízie a bilboardov zatiaľ nič pre ľudí nespravili. Oni ani len netušia, ako by na to mali ísť, aby pre nich niečo spravili. Hlavne, že si svoje úlohy ako opozícia splnili na 100 percent, ako povedala v televízii táto milá deva a veru to aj celkom dobre zahrala. Zdá sa, že jej tá herecká škola je aspoň na čosi dobrá.

 

Ale vráťme sa  späť ku Druckerovi. Aj keď až tak sme neodbočili. Ešte sa nám tých pár viet zíde.

 

Tomáš Drucker si skrátka postavil v slovenskej pošte pomník akým sa nemôže pochváliť žiadny náš politik. Skúste si v predstave do tej starej socialistickej organizácie dosadiť kohokoľvek z našich, povedzme, opozičných politikov. Úmyselne vyberám tých lepších čo stoja na strane boja dobra proti zlu a sú výkvetom, ktorí to tu tentokrát už naozaj ale určite celkom iste konečne a na večné časy a nikdy inak vylepšia a zachránia.

 

Napíšte si na čistý papier kohokoľvek, kto už niečo také dokázal, alebo aspoň veríte, že by to dokázal.

 

Kiež by dal Boh, aby sa podobný pomník podarilo v blízkej budúcnosti postaviť v našom školstve, či nebodaj zdravotníctve. To by bolo konečne niečo užitočné pre občanov a nie počúvať z tlačovky stotridsiatytretí raz, že je niekto zlodej , že tu je korupcia. To mi povie hocijaký chlap v našej dedinskej krčme,  ale tomu zato aspoň nikto neplatí také nehorázne prachy.

 

Tomáš Drucker bol dva roky ministrom zdravotníctva. Jeho pôsobenie bolo bohužiaľ prerušené v dôsledku pádu vlády Roberta Fica po udalostiach spojených s vraždou Jána Kuciaka a jeho priateľky. Kto vie aká by bola jeho bilancia po celom období. Ale niektoré, hoci aj čiastkové kroky svedčia o tom, že mnohé veci sa snažil zmeniť a pohnúť dopredu. Napríklad povedzme znovuzriaďovanie lekární v nemocniciach. Tých lekární, ktoré predtým geniálne zrušil minister zdravotníctva. To bol naozaj originálny príspevok k zvyšovaniu efektivity nemocníc, a takých bolo viac. / A to radšej ani nechcem vedieť ekonomickú bilanciu tejto transakcie – rozdiel medzi smiešnou cenou za aké sa privatizovali lekárne v nemocniciach za ministra Zajaca a za aké peniaze sa teraz vybudovali nové z peňazí nás všetkých. /

 

Mohol by som hovoriť o tom, že Drucker zrušil zmluvy za 18 mil. Eur, že urobil niektoré ďalšie veci. Mňa zaujímajú tie podstatné. Milo ma prekvapil, keď pri stretnutí s občanmi pri otázke o zdravotnej poisťovni zrazu odpovedal  rečníckou otázkou – máme súkromnú poisťovňu, ktorá je zisková a štátnu, ktorá je stratová. Ktorá z nich je lepšia? Po chvíli ticha si sám aj odpovedal, my to nevieme. My nevieme povedať, ktorá z tých poisťovní je lepšia, my nemáme žiadne kritériá, ktoré by nám to pomohli rozhodnúť.

Klobúk dole. Konečne minister zdravotníctva, ktorý si kladie správne otázky, ktorý si kladie otázky, ktoré si mal klásť už minister Zajac, keď systém viacerých zdravotných poisťovní zaviedol. Nehovoriac o tom, že naozaj milujem, keď občania a firmy musia zo zákona platiť zdravotné odvody a niekto tieto odvody presunie na súkromnú firmu. To je fakt biznis jak sviňa. A keď nebodaj zlý Fico zistí, že to nie je celkom s kostolným riadom a chce zakázať zisk súkromným zdravotným poisťovniam, tak sa do neho svorne pustia všetky médiá, ktorým tak nesmierne leží na srdci verejný záujem. Nuž sa potom nečudujme, že sa na odborné vyšetrenie čaká mesiace a odborné ambulancie sú popoludní prázdne a súkromné zdravotné poisťovne ziskové. A ešte nebodaj chceme, aby zdravotníctvo bolo efektívne. Pekný darček Dzurindovej geniálnej vlády a ministra Zajaca. Postaviť toto celé späť z hlavy opäť na nohy iste nie je práca pre tieňovú ministerku Janu Cigánikovú z SAS. To už nech si radšej robí tie svoje selfíčka počas operácie. To nás všetkých vyjde lacnejšie.

 

Tomáš Drucker v nedávnom rozhovore pre Nový čas – zdá sa, že iné noviny sa s ním v poslednej dobe ani nebavia, hovoril okrem iného aj o tom ako prechádzajú poistenci zo Všeobecnej zdravotnej poisťovne do súkromných, a že prechádzajú hlavne poistenci v mladšom veku. Aj uviedol utešené čísla. Ja nie som politik, ani bývalý minister a politická korektnosť ma teda k ničomu nezaväzuje, tak môžem otvorene povedať, že to je už roky ďalší legálny tunel ako ťahať zo zdravotníctva peniaze. V súkromnej poisťovni budeme mať mladších a teda aj väčšinou zdravých poistencov, ktorí  budú platiť odvody, budú aj vytvárať zisk poisťovne. No a v štátnej nechajme tých starších, nerentabilných. Ale tak je to aj s celým zdravotníctvom. Súkromné ambulancie a nemocnice veselo profitujú na úkor zlých štátnych. Stačí, aby sme, ako nás to učí veľký guru pravicovej ekonomiky Richard Sulík, zoštátnili aj ostatné nemocnice, lebo štát je najhorší vlastník, a ja sa domnievam, že celé zdravotníctvo, včítane toho prekvitajúceho súkromného, skolabuje do pol roka. Dlhšie to trvať nebude.

 

Neviem, či Tomáš Drucker je ten pravý človek, ktorý by tomu dokázal zabrániť, ak by bol opäť ministrom. Viem však, že si kladie dobré otázky, že vidí v čom je problém. Rozhodne si kladie lepšie otázky ako  minister Zajac. Ten si v druhej polovici svojej vlády žiadne otázky už nekládol. Ten jednoducho vopred poznal odpovede. Hodnotiť jeho dôvody a pohnútky už presahuje zámer tohto blogu.

 

Viem si predstaviť, že ak by sa Tomáš Drucker obklopil správnymi ľuďmi, že by možno vedel nájsť aj správne odpovede. Predstava, žeby sa v našom zdravotníctve mohla uskutočniť rovnako pozitívna zmena ako v slovenskej pošte je lákavá. / aj keď porovnávať zmeny v zdravotníctve so zmenami na pošte sa iste nedá. Ide mi skôr o princíp zmien v riadení. Veď preto aj dávam taký dôraz na to, akých si vyberie ľudí. Zdravotníctvo je predsa len iný kolos a s inými parametrami ako pošta. /

 

Tomáš Drucker bol aj tri týždne ministrom vnútra po protestoch platformy Za slušné Slovensko, ktoré nakoniec prispeli ku rekonštrukcii vlády. O podmienkach a okolnostiach jeho odchodu som už písal. / viď link na konci blogu /

 

Teraz, s odstupom času by som rád zdôraznil ešte jeden aspekt jeho super krátkej kariéry na tomto ministerstve. Veď to mohol kľudne odmietnuť, mohol ostať na svojom ministerstve zdravotníctva a v pohode to dotiahnuť až do volieb. Iste by nakoniec nedopadol tak ako dopadol na tom novom. A mohol mať svätý pokoj. Lenže, zdá sa, že Tomáš Drucker ako manažér čosi tuší a vie o niečom takom ako je zodpovednosť a lojalita k firme, ktorá ma platí – a vláda je tiež firma, dokonca sa mi vidí, že aj dôležitejšia ako nejaká súkromná. Vidí sa mi, že cítil zodpovednosť za osud vlády po vražde novinára Jána Kuciaka a jeho priateľky, po protestoch na námestiach. Skúsme si tento jeho prístup porovnať s prístupom opozičných politikov, ktorí odchádzajú zo svojich potápajúcich sa lodí a ani ich nehne vysúkať si rukávy a nebodaj pre svoju stranu / a prípadne zmeny v nej /, ktorá ich do parlamentu vyniesla aj čosi urobiť. A tak to urobia na budúce znova. Len si spočítajte tých statočných borcov, ktorí už majú za sebou x strán a hnutí.

 

Tomáš Drucker založil novú politickú stranu Dobrá voľba, pred niekoľkými dňami ho zvolili za jej predsedu.

Hneď v prvých svojich vystúpeniach potvrdil to na čo sme u neho boli zvyknutí aj skôr – vystupoval nekonfrontačne a kultivovane. Nevydával bombastické vyhlásenia s kým on rozhodne do vlády nepôjde. / spoluprácu vylúčil tuším len s Kotlebovou stranou ĽSNS /  Decentne sa vyhol aj odpovediam na otázky typu povinnej jazdy – to jest, vzťah ku Robertovi Ficovi a SMERu. Hoci tu mohol prípadne aj trochu zabodovať u novinárov. Pár viet o zlom SMERe a ukradnutom, a ešte k tomu aj mafiánskom štáte,  by hádam zosmoliť dokázal.

 

Zdá sa, že Drucker prichádza s inou víziou politiky, ako sme na to u nás zvyknutí.

 

A keď už sme pri ukradnutom mafiánskom štáte, o ktorom všetci pekne rozprávajú. Nie celkom rozumiem, o čo vlastne ide. To sa po mne naozaj chce, aby mi trhalo srdce, že mi niekto ukradol mafiánsky štát?  Keď je mafiánsky, nech sa ním kľudne aj zadrhne.

 

Iná vec by pravda bola, keby v našom štáte okrem slovenskej pošty fungovalo dobre aj zdravotníctvo, keby malo slušnú úroveň aj povedzme, také, prepytujem školstvo. To by bolo niečo úplne iné. Takýto fungujúci štát, keby mi nebodaj niekto ukradol, to by som sa naozaj napaprčil.

 

Ale takto sa nemôžem zbaviť pocitu, že ma tu niekto vodí za nos. Že si politici myslia o občanoch, že sú až do tretieho kolena úplní idioti.

 

Že nevidíme, že ich vôbec neštve, že tu ktosi občanom ukradol ich skvelý a milovaný štát. Že nevidíme, že ich mrzí len to, že si ten štát neukradli oni.

 

A hviezda prvej veľkosti, Andrej Kiska to mladým na festivale Pohoda povedal úplne jasne a zrozumiteľne: „Musíme získať moc v tomto štáte. Musíme zobrať moc do svojich rúk.“ A od tých čias to je takpovediac svätá mantra opozičných a nových politikov.

 

Vysvetľovať novým demokratickým politikom, že s týmto ich originálnym politickým programom prišiel už pred vyše sto rokmi istý Vladimír Iljič, asi nemá zmysel. O to viac, že revolučné získanie moci je oveľa ušľachtilejšia a vznešenejšia práca, ako povedzme taká obyčajná každodenná práca pri zlepšovaní čohokoľvek. Nehovoriac o tom, že to druhé  treba aj vedieť.

 

Niekedy sa mi vidí, že Dobrá voľba je jediný politický subjekt, ktorý tu občana nekŕmi sladkými lízatkami, aké to bude super, keď zoberú moc do svojich rúk.

 

Ani jeho slová, že „zmena, ktorá sa tu ponúka sa mi zdá bezobsažná, postavená na silných emóciách …“ sa u novinárov a moderátorov nestretla s väčším ohlasom. Jeho výzva pre ostatné politické subjekty, aby sa stretli a vážne rozprávali o programových veciach strany, o hodnotovej orientácii, o veciach, ktoré zaujímajú a sú dôležité pre občana, taktiež zapadla bez odpovede. Jednak preto, že niektoré politické subjekty o veciach dôležitých pre občana ani netušia, nie to, žeby ich ešte aj vedeli dať do programu a nebodaj aj realizovať. A tiež preto, že je zásadný rozdiel sľubovať na bilboarde nereálne hlúposti a ešte sa pri tom aj sladko usmievať, alebo ísť do televízneho štúdia a nebodaj odpovedať na otázku politického oponenta napríklad tohto typu:  ak máme zásadný právny problém s vyvlastnením majetku povedzme takého Baštrnáka, ktorý je nielen právoplatne odsúdený za trestnú činnosť, ale je aj jeden z mediálne najznámejších zlodejov, ako chcete zobrať majetok zlodejom, ktorých ešte nikto ani neodsúdil, ešte im trestnú činnosť ani nikto nedokázal. Ako chcete ten nakradnutý majetok zobrať dokonca všetkým zlodejom? Alebo hoci aj táto milá otázka: ako konkrétne chcete vrátiť občanom ich ukradnutý štát? 

 

Ešte aj Truban sa odmietol s Druckerom rozprávať. Vraj to nie je pre neho partner. Ani sa nečudujem. Drucker sa nevyzná v drogách, Truban zase v tom ostatnom. Tak o čom sa asi tak mali baviť.

 

Komentátor Denníka N môže sto krát napísať, že: „Niežeby bolo na Dobrej voľbe čokoľvek dobré ..“.ja si napriek tomu myslím, že na Dobrej voľbe a Tomášovi Druckerovi je dobrých vecí viac než na podaktorých zvestovateľoch revolučných zmien, na odvážnych bojovníkoch proti korupcii a mafii, než na niektorých bojovníkoch proti extrémizmu.

 

Ba práve naopak, niekedy si myslím, že práve podaktoré strany svojou nafúkanosťou, svojou bohorovnou suverénnosťou, svojim podceňovaním potrieb voliča, ktorý nielenže nemá čas vysedávať v bratislavských intelektuálnych kaviarňach, ale možno na to nemá ani peniaze, vážne pomáhajú rastu preferencií Kotlebovej strany.

 

Z tohto aspektu pokladám  Dobrú voľbu za jednu z dôležitých strán, ktoré dávajú jasne najavo, že sú jej potreby a problémy normálnych ľudí blízke, že im rozumejú. Je to strana, ktorá má reálny predpoklad získať aj časť voličov znechutených zo súčasnej politiky, voličov, ktorí by buď nešli voliť, alebo by volili Kotlebu.

 

Dobrá voľba má šancu byť reálnejšou hrádzou proti rastu extrémizmu ako všetky zaľudské progresívne strany slobody obyčajných ľudí spolu.

 

Keď nie pre iné, tak už pre toto  pokladám Tomáša Druckera a jeho Dobrú voľbu za dobrú voľbu.

 

jabrezina.blog.pravda.sk/2018/04/18/minister-drucker-odstupil-igor-matovic-zvitazil-a-obcania-prehrali/

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Je mi to ľúto, ale musím sa zastať prezidentky Zuzany Čaputovej.

02.12.2019

V posledných dňoch sa to na našu prezidentku valí zo všetkých strán. Buď sa jedná o nejakú kompromitujúcu kampaň, alebo je to prejav niečoho hlbšieho, či dokonca podstatného. Prezidentka viac »

Tomáš Drucker, poštár, ktorý sa vracia na scénu ako Dobrá voľba

29.10.2019

Tomáš Drucker je zaujímavou postavou na našej politickej scéne. Je postavou, ktorá je plná rozporov. Napríklad, zovňajškom patrí určite k tým najsympatickejším tváram našej politiky, jeho viac »

Tak už aj Rumunsko má svojho Jána Kuciaka. Dokonca dvoch.

28.10.2019

V správach na STV 1 ma zaujal jeden maličký oznam. V Rumunsku len v poslednom mesiaci zabili už dvoch úradníkov, ktorí sa snažili kontrolovať nekontrolovaný výrub stromov v rumunských lesoch, viac »

nehoda kamión nákladné auto hrnčiarovce polícia záchranári hasiči

Srbi obvinení z vraždy v Bratislave sú zadržaní v Györi

12.12.2019 11:29

V prípade právoplatného odsúdenia hrozí obvineným trest odňatia slobody vo výške siedmich až desiatich rokov.

Andrea Kalavská

Demisia ministerky Kalavskej bola doručená do kancelárie prezidentky

12.12.2019 11:28

Ministerka zdravotníctva sa rozhodla podať demisiu na začiatku týždňa.

Bratislava, mesto, pohlad, bratislavsky hrad,

Bratislavskí poslanci schválili zvýšenie sadzby dane z nehnuteľnosti

12.12.2019 11:24

Bratislava tak pôjde so zvyšovaním daní po vzore ostatných krajských miest.

peniaze, euro, eurá, sporenie, dane, odvody, kalkulačka

Verejná správa má dostať strop na výdavky, žiadne míňanie navyše

12.12.2019 10:34

Ministerstvo financií navrhuje na budúci rok limitovať verejné výdavky tak, aby sa dosiahol štrukturálny deficit na úrovni 0,5 % HDP.