Založ si blog

Tomáš Drucker, poštár, ktorý sa vracia na scénu ako Dobrá voľba

Tomáš Drucker je zaujímavou postavou na našej politickej scéne. Je postavou, ktorá je plná rozporov. Napríklad, zovňajškom patrí určite k tým najsympatickejším tváram našej politiky, jeho vystupovanie je kultúrne a veru aj kultivované. Napriek tomu patrí ku politikom najviac kritizovaným – pravda, ak si odmyslíme štandardnú dvojicu Robert Fico a Robert Kaliňák, s Andrejom Dankom v závese. Netreba zabúdať ani na slizkého hada Bugára, ako ho nazval už pred rokmi popredný predstaviteľ slušnosti v politike Igor Matovič. Tomášovi  Druckerovi sa podaril husársky kúsok. Nemajú ho radi ani tí napravo, ani tí naľavo. Dokonca aj Fico ho označil za  hada, ktorého hrial na prsiach. Andrej Kisska v ňom zase ostražito vidí klon Fica.

 

Spomínam si, ako mi pri návšteve pred rokmi môj priateľ, špičkový lekár, ktorý dennodenne zachraňuje životy pacientov / doslova, pri operačných zákrokoch na sále ako srdcový chirurg / hundral, že nejaký „poštár“ robí ministra zdravotníctva. Nechcelo sa mi s ním vtedy o tom podrobne baviť, len som poznamenal, že Drucker nie je nejaký poštár, ale bývalý generálny riaditeľ Slovenskej pošty. V tom vidím predsa len malý a možno aj podstatný rozdiel. No a po druhé, od novembra boli ministrami zdravotníctva často práve  lekári, alebo aj právnici, veď doktor ako doktor, a zdravotníctvo je v takom stave v akom je. Jediný z ministrov, ktorý naozaj vedel a mal odvahu v zdravotníctve robiť nejaké reformy, bol Rudolf  Zajac. Aj tomu po dvoch rokoch buď došiel dych, alebo začal mať iné záujmy a za živa pochoval svoje vlastné dieťa, svoju vlastnú reformu. To čo nasledovalo potom bola už len pseudoreforma s takými legendárnymi vynálezmi ako Veriteľ a.s. – rozumej, presúvanie štátnych peňazí na oddlženie nemocníc cez akciovú spoločnosť. Že sa pri tom presune nejaké drobné stratili, réžia akciovky, spôsob ako sa vyberali veritelia, ktorých vyplatili hneď, a ktorých neskôr, a koho možno vôbec… bolo len dôsledkom…Alebo privatizácia nemocníc do vlastníctva Penty, ale to až v druhom kroku, aby to tak nekričalo. V prvom to dostala povedzme nejaká neziskovka, zložená z troch doktorov, ktorí možno predtým riadili nejakú sestričku v súkromnej ambulancii. No a v druhom kroku …, ale koho to už potom zaujímalo. Hlavne, že nemocnice nešli do rúk obávanej Penty. Veď hádam ani Svet zdravia neexistuje, ani súkromná zdravotná poisťovňa, ba ani sieť lekární. A kdeže by tento trojlístok šťastia s rovnakými majiteľmi nebodaj akokoľvek mohol ovplyvňovať úroveň zdravotnej starostlivosti.

 

Ešte to tak! A na našom milovanom Slovensku!

 

Priznám sa, bol som veľký obdivovateľ ministra Zajaca a jeho reformy. Dokonca som kvôli tomu prijal ponuku prejsť zo súkromnej, slušne prosperujúcej firmy do okresnej nemocnice za ekonomického námestníka a vedúceho manažéra. Za menší plat a ďaleko od rodiny na týždňovky. Za prvý rok som v nemocnici pomohol znížiť stratu o 50 milión Sk, tuším to bolo asi o 30%, v druhom roku som svoju zníženú stratu znížil o ďalších 25 miliónov Sk. Z najhoršej nemocnice v kraji – vážne sa uvažovalo o jej zrušení, sme sa ani nie za rok stali druhou najlepšou nemocnicou v kraji. V treťom roku úspešný trend pokračoval. Ľudia ma v nemocnici naozaj milovali – aj mali prečo. Za pol roka som vyhodil z nemocnice asi 80 ľudí / ako v Boke Kotorskej – každého desiateho / v okrese, kde bola 30% nezamestnanosť. Medzi nimi aj personálneho a technického námestníka, a zo dvoch primárov. Po niekoľkých ťažkých mesiacoch a prvých úspechoch nám ľudia konečne začali veriť a to už bolo celkom príjemné. Chceli sme nemocnicu transformovať na neziskovú organizáciu tak ako to sľuboval minister. Po temer troch rokoch, keď som mal rád pravidelné mesačné porady na VUC, bolo to pre mňa niečo ako výlet do krajského mesta, lebo som vypil kávu, zjedol chlebíčky – pravdaže salámu som dal bokom, ako vegetarián, – a počúval chvály na našu nemocnicu, nás politici VUC – presnejšie, akási komisia tých najsamlepšejších, kopli do zadku aj s naším projektom, v ktorom sme sa zaviazali, že ešte potrebujeme rok a nemocnica bude už sebestačná – žiadne oddlžovanie, žiadne dlhy a pritom kvalitné služby. Jediný z komisie, poslanec za SDĽ, tuším z Brezna, sa nahneval, že pri takomto niečom on nebude asistovať a podal demisiu. Ostatní štyria, nie som právnik, aby som posudzoval či takáto komisia s párnym počtom poslancov vôbec môže hlasovať, potom v priebehu vari dvoch či troch hodín posúdila projekty štyroch nemocníc. Na každú boli minimálne dva projekty. Náš projekt mal čosi vyše 80 strán. Spolu minimálne 600 – 700 strán odborného textu. Na to im stačili dve hodiny. Preto podal demisiu jediný slušný medzi nimi.

 

Za svoju dlhoročnú kariéru som  pár odborných textov veru prečítal, ale 700 strán stráviť za dve hodiny  a ešte podľa nich zodpovedne rozhodnúť o osude nemocníc, na to sa veru nechytám. To jednoducho nedám. Ale nakoniec, veď ja ani nie som geniálny politik.

 

Právom vzdychala koncom minulého roka poslankyňa SAS Jana Cigániková, že majú poslanci malé platy. Plne súhlasím. Za schopnosť posúdiť 700 strán odborného textu za dve či tri hodiny a rozhodnúť o osude nemocnice, by si veru zaslúžili aj viac. A to hovorím o poslancoch VUC. Tí v parlamente majú iste ešte onakvejšiu úroveň.

 

Takže po temer troch rokoch chválospevov na VUC nás VUC kopla do zadku a nemocnicu dali trom doktorom. / tí hneď po jej získaní menovali za riaditeľa nami odvolaného neschopného technického námestníka. Mňa samozrejme po zásluhe vyhodili, ale najprv mi to ten novomenovaný riaditeľ dal kvalitne vyžrať. Pravda, mohol som sa hodiť na PN, ako mi to radili niektorí doktori v nemocnici, vraj mi ju aj sami vypíšu. Ale to som odmietol. Nemohol som si nechať ujsť vidieť na vlastné oči ako nový riaditeľ a nová firma pracuje. Potom, asi po roku, páni doktori veselo dali nemocnicu Pente, ale koho to už zaujímalo. Hlavne, že nemocnicu vo výberovom konaní nezískala Penta.

 

Dnes je moja nemocnica, za mojich čias druhá najlepšia v kraji, medzi piatimi najhoršími nemocnicami na Slovensku. To netvrdím ja, to som si prečítal z tabuliek, ktoré robí vari ministerstvo, či kto. Pred dvomi rokmi sa nemocnici mimoriadne zadarilo. Boli na peknom siedmom mieste od konca.

 

Píšem to len preto, aby bolo aspoň trochu jasné do akého rezortu prišiel za ministra Tomáš Drucker.

 

A preto ma tak baví čítať a počúvať našich odborníkov novinárov o zdravotníctve, počúvať opozičných politikov o hroznom stave zdravotníctva za zlého Fica a SMERu. Ako keby to bol výsledok posledných desiatich rokov. Je to bilancia celých tridsiatich rokov od novembra, všetkých vlád bez rozdielu. Ich nominovaní ministri často ani netušili čoby si mali s rezortom zdravotníctva počať a nieto ešte ho nebodaj reformovať v prospech občanov, ale aj zamestnancov, ktorí v ňom pracujú.

 

Čítať o tom, ako sa riadenie nemocníc nedá zlepšiť, ako treba rok čo rok nalievať do nemocníc nenormálne prachy za oddlženie, ktoré aj tak o rok bude opäť. Čítať Sulíkovské hlboké ekonomické filozofie o tom, ako treba všetko odštátniť, lebo štát je najhorší vlastník a potom to už, asi samo, ako kedysi v tej milej pesničke, pôjde len k lepšiemu, patrí pre mňa k tomu najveselšiemu a najúsmevnejšiemu, čo sa tu dá na Slovensku v tejto oblasti čítať. A to sa veru máme čím pochváliť.

 

Takže do takého stavu zdravotníctva vstúpil poštár Tomáš Drucker. To on môže za všetko – viď niektoré z vystúpení našich insitných opozičných politikov a ich tieňových ministrov. Ale čítať a podľa seba komentovať analýzy a správy, to  vedia. To sa musí nechať.

 

Vnímavého čitateľa teraz iste napadne otázka – ako mohli, a kto to vôbec vymyslel, vymenovať za ministra zdravotníctva poštára Druckera.

 

A ako vlastne súvisí riadenie pošty a riadenie zdravotníctva?

 

Čo také zaujímavé a dôležité dokázal poštár Tomáš Drucker v Slovenskej pošte, že ho to vystrelilo ako nezávislého odborníka až na post ministra zdravotníctva?

 

Čo také dokázal poštár Drucker okrem toho, že bol v histórii Slovenskej republiky najkratšie úradujúcim ministrom – ministrom vnútra – aby sa nám tu teraz vracal opäť na scénu ako Dobrá voľba?

 

Keby aspoň dvakrát zazvonil.

 

Ale o tom už v pokračovaní / hneď zajtra /.

 

//jabrezina.blog.pravda.sk/2018/04/18/minister-drucker-odstupil-igor-matovic-zvitazil-a-obcania-prehrali/

 

Je mi to ľúto, ale musím sa zastať prezidentky Zuzany Čaputovej.

02.12.2019

V posledných dňoch sa to na našu prezidentku valí zo všetkých strán. Buď sa jedná o nejakú kompromitujúcu kampaň, alebo je to prejav niečoho hlbšieho, či dokonca podstatného. Prezidentka viac »

Tomáš Drucker, poštár, ktorý sa vracia na scénu ako Dobrá voľba. /záver /

30.10.2019

Vnímavého čitateľa iste zaujíma odpoveď na otázku – ako mohli, a kto to vôbec vymyslel, vymenovať za ministra zdravotníctva poštára Druckera. A ako vlastne súvisí riadenie pošty a riadenie viac »

Tak už aj Rumunsko má svojho Jána Kuciaka. Dokonca dvoch.

28.10.2019

V správach na STV 1 ma zaujal jeden maličký oznam. V Rumunsku len v poslednom mesiaci zabili už dvoch úradníkov, ktorí sa snažili kontrolovať nekontrolovaný výrub stromov v rumunských lesoch, viac »

Subaru VIZIV-7 SUV Concept - 2016

Predaj SUV láme v Nemecku rekordy, pre zelených je to absurdné

12.12.2019 12:05

Športovo-úžitkové vozidlá (SUV) podľa ich obdivovateľov dávajú slobodu, pre zelených sú absurdnosťou v čase klimatickej krízy.

nehoda kamión nákladné auto hrnčiarovce polícia záchranári hasiči

Srbi obvinení z vraždy v Bratislave sú zadržaní v Györi

12.12.2019 11:29

V prípade právoplatného odsúdenia hrozí obvineným trest odňatia slobody vo výške siedmich až desiatich rokov.

Andrea Kalavská

Demisia ministerky Kalavskej bola doručená do kancelárie prezidentky

12.12.2019 11:28

Ministerka zdravotníctva sa rozhodla podať demisiu na začiatku týždňa.

Bratislava, mesto, pohlad, bratislavsky hrad,

Bratislavskí poslanci schválili zvýšenie sadzby dane z nehnuteľnosti

12.12.2019 11:24, aktualizované: 11:54

Bratislava tak pôjde so zvyšovaním daní po vzore ostatných krajských miest.