jabrezina

V pondelok som si pozrel skvelú tlačovú konferenciu môjho obľúbeného politika Michala Šimečku a jeho pokrokového, a ešte aj Progresívneho Slovenska. Celá bola venovaná mimoriadne dôležitej a závažnej téme. Politici vládnej koalície, a predovšetkým SMERu, zneužívajú atentát na premiéra Roberta Fica v predvolebnej kampani eurovolieb. To je podľa Michala Šimečku krajne nezodpovedné, prispieva to k prehlbovaniu polarizácie spoločnosti. Neviem či dokonca nepovedal aj, že je to neslušné.  Ale to nie som si úplne istý, môže to byť aj môj obyčajný omyl, keďže všetko čo povie náš Michal, je nevýslovne slušné. Počúval som pozorne jeho aj jeho kolegov. Bol som opäť zdesený z konania zlého Smeru, hoci si za ten svet neviem spomenúť ako konkrétne zneužíva atentát na premiéra vo svojej  predvolebnej kampani. Aj keď musím priznať, že nosiť na oblečení verejne odznak na podporu zdravia Roberta Fica, to je teda poriadna drzosť. To je niečo úplne iné ako odznaky All For Jan, ktorými bolo kedysi zaplavené celé Slovensko. Ktoré mali ľudia na manifestáciách na námestiach. A teraz, tu ho máš. SMERáci sa nimi označia pri stretnutí so svojimi voličmi kdesi v kultúrnom dome niekde v Brezne či na Orave. Nehovoriac o tom, že je naozaj rozdiel, keď niekto zavraždí mladého, šľachetného novinára Jána a jeho priateľku, a keď niekto spácha atentát na premiéra Roberta Fica, keď sa niekto pokúsi zavraždiť premiéra, ktorý nás ťahá priamo do Ruska von z Európskej únie, premiéra, ktorý je tuším aj obdivovateľom prezidenta Jozefa Tisa, neviem, či dokonca nie aj jeho pokračovateľom, ktorý je temer, ak nie úplne, fašistom, ktorému treba hádzať polená pod nohy od rána do večera. Spáchať atentát na takéhoto človeka, na „ Fico do basy“, je možno aj trestný čin, ale či je to aj hriech, to fakt neviem. Nevie to možno ani kresťanský teológ Tomáš Halík , ktorý naznačil, že si za to vlastne môže Fico sám  a pekne si o tom hrkútal so Šimonom v jeho Startitupe. Nevie o tom ani lyrická duša, Básnik z Levíc. A ako to pekne znie. Na premiéra spáchal atentát básnik. To už hej. To je niečo úplne iné, ako keby atentát spáchal nejaký zamindrákovaný dôchodca. Pravda, neskôr sa ukázalo, po uniknutí slávnej nahrávky  – v našich skvelých médiách stredného prúdu –  že to síce znie dobre, ale predsa len, neznie celkom dobre, že náš milý atentátnik je po zuby ozbrojený titulkami z našich úžasných médií, heslami z protestov slušného pokrokového  PS. Ukázalo sa, že pre nášho milého a pokrokového a angažovaného dôchodcu je najdôležitejšia vec na svete odvolanie sudcu Mazáka zo súdnej rady. A trúfam si povedať, že o ňom tento môj skoro rovesník nevie ani desať percent v porovnaní so mnou. A ja kvôli odvolaniu sudcu Mazáka môžem v pohode a kľudne spať, zatiaľ čo Básnik z Levíc kvôli nemu spácha atentát na Roberta Fica.

Ešte šťastie, podľa správ z médií, že nechcel Fica zabiť, chcel ho len poraniť. Dobrák od kosti. On ho nechcel zabiť piatimi výstrelmi v priebehu  šiestich sekúnd. Jeden výstrel mu na to nezabitie zlého Fica nestačil. Tak to už hej.

Hneď po atentáte som povedal, žeby atentátnika nemali vypočúvať, ale nech mu dajú do prázdnej miestnosti so stolom  štyri – päť hárkov čistého bieleho papiera A4 a ceruzku a nech vlastnými slovami napíše niečo o sudcovi Mazákovi, niečo o tom aká je úžasná RTVS, že stojí zato pre ňu zabiť človeka. Nech popíše, básnik, koľkože tam videl skvelých literárnych relácií, aké sú tam nádherné dokumenty, alebo hoci aj teraz skvelý program ku storočnici spisovateľa Franza Kafku. Nech napíše niečo milé o Ukrajine, ako po víťazstve najdemokratickejšej revolúcie, po víťazstve Majdanu, stáli pri hlasovaní v parlamente okolo poslancov tlustokrkí, holohlaví bojovníci v maskáčoch a kanadách s namierenými samopalmi. Nech napíše pár milých slov o kultúrnom programe v KD v Odese, aký tam horel pekný ohník, nech povie čosi hoci aj o tom, ako bolo na Kryme zmanipulované referendum po tom, ako udatní demokratickí bojovníci zastavili autobus s vracajúcimi sa Rusmi z Majdanu, nechali ich vystúpiť z autobusu a ôsmich z nich zastrelili. A potom tým zvyšným dovolili, aby si ich mŕtvoly naložili do autobusu a zaviezli domov na Krym. Pre poučenie. Pre výstrahu. Tak ako to robili kedysi fašisti za 2. svetovej vojny. Keby to urobili pred našou dedinou, tak sto percent ľudí podpíše referendum za naše odrhnutie od Slovenska a pripojenie ku Bermundskému trojuholníku na druhom konci sveta. Aj to by bolo lepšie ako ostať na Slovensku.

Nech o tom napíše niečo náš básnik a uvidíme, ako sa to bude podobať na naše skvelé médiá. A kľudne to môže napísať aj vo veršoch.

A ešte ma potešilo, čítal som to v našich skvelých novinách, že Básnik z Levíc je dobrý človek. Tuším, že bojoval aj proti minulému režimu a previedol nejakú starú tetu cez cestu. Alebo, žeby odohnal zatúlanú sliepku z cesty? Teraz už fakt neviem. Skrátka. Kade chodil, tade robil dobré skutky.

Očakávam, že ďalší vývoj Básnika z Levíc bude, že novinári z mienkotvorných médií zistia, že to vlastne ani nie je básnik, že je to len ťažko psychicky narušený pacient, ktorého by sme mali vlastne poľutovať, ktorý možno ani nevie čo spravil, ba čo viac, on ani nevie, kto je to Robert Fico a nieto ešte, žeby niečo tušil o pokrokovej, nadovšetko slušnej  politike PS a opozície. Všimnite si s akým nefalšovaným záujmom sa pýta na údajný pobyt básnika na psychiatrickom oddelení Michal Šimečka, ako sa na to neustále vypytujú naši úžasní novinári. Všimnite si, ako sa už menej vypytujú na zlyhanie ochranky. Pretože aj to bola jedna z príčin atentátu, teda ak nie úplne hlavná. Viď tlačovka Igora Matoviča, ktorého atentát na Roberta Fica tak neskutočne dojal a zarmútil, že okamžite žiadal odstúpenie ministra vnútra. Tak sa nanaprčil na Eštóka ako mohol niečo také Robertovi Ficovi, nášmu premiérovi, urobiť, že som každú chvíľu očakával, že ho to skutočne zlomí a uprostred tlačovky povie svojmu poskokovi Šípošovi, ja už nemôžem, prosím ťa, dokonči to za mňa a hlboko zronený odíde zo scény.

Počúval som tlačovku Michala Šimečku a PS, počúval som , akoby si mali vstúpiť do svedomia aj politici z koalície, triasol som sa od strachu pri slovách bývalého nadstraníckeho premiéra Ódora o tom, že nás Fico a SMER ťahajú z EU na východ, ešte šťastie, že len do Ruska a nie rovno na Sibír. Ale na to možno zabudli len preto, lebo mladí nevedia čo je to Sibír a čo boli gulagy. Dozvedel som sa, že toto sú dôležité voľby a treba poraziť SMER.

Trochu mi odľahlo. Takže už konečne nie Fica. Z toho plynie poučenie. Stačí postreliť Fica a hneď sa nad ním naši pokrokoví demokrati zľutujú. Už konečne nemusí ísť do basy. Konečne je koniec Dosť bolo Fica.

A ešte keby tak koalícia prijala galantnú ponuku Šimečku na 100 dní pokoja  a zmieru, počas ktorých by vláda neprijímala kontroverzné zákony – v preklade, prijímala by len tie, ktoré sa páčia opozícii, až by aj posledný príslušník spodiny / rozumej, volič koalície – Magda Vašáryová /, pochopil, že nová vláda nepriniesla žiadnu zmenu, že nerobia nič z toho, čo sľúbili vo voľbách svojim voličom a oprávnene by si povedal, že takýmto neschopným niktošom ako je dnešná koalícia už v živote nedá hlas.

A tým by bolo dielo a zámer atentátu na premiéra Fica definitívne úspešne dokonané. Definitívne by koalícia opľula bolesťami trpiaceho Roberta Fica. A polici by  mohli v parlamente priateľsky a kultivovane debatovať o RTVS, o jedinečnosti Makaru a múdrosti pani Zory Jaurovej.

Nechcem Michalovi Šimečkovi radiť, ako príslušník spodiny / prvovolič SMERu a potom aj Pelegríniho, nikdy predtým som nikoho z nich nevolil / na to ani nemám právo, ale predsa len. Myslím, žeby mohol pán Šimečka menej počúvať takých hlbokých bratislavských mysliteľov  ako je Magda Vašáryová. Nielenže uveril, že voliči koalície sú spodina, a jeho voliči a voliči celej opozície sú výkvet intelektuálnej zrelosti a rozhľadu / že poslankyňa a tuším aj členka Ústredného výboru PS ani netuší, kedy vzniklo Československo, a kto je to Masaryk, je len detail. Veď ona je aj tak v prvom rade občianka EÚ. /, on uveril aj tomu, že dokonca aj poslanci a ministri koalície sú tiež len taká spodina. Preto im dáva také prihlúple návrhy, preto sa  tak k nim aj chová. Slušne, ale rázne. Ako povedal jeden, všetkými politickými masťami mazaný, hodnotovo orientovaný politik, ktorý vodil vo videu na prechádzku svojho psa Podržtašku a vydával to za vrchol korektnej, nekonfliktnej, prezidentskej volebnej kampane, založenej na hlbokých myšlienkových posolstvách.

Toto všetko mi chodilo po rozume, keď som pozorne počúval tlačovku. Samozrejme v preslove nemohol chýbať ani Blaha a Nitra, ani potkany a prenasledovaní novinári.

Potom prišiel čas na otázky. Ozval sa len elitný bratislavský novinár Korda. A ako je to už u skvelých novinárov bratislavskej kaviarne zvykom –  niekoľko minút tam rozprával svoj názor na vystúpenie nevystúpenie Petra Pellegríniho z Hlasu a potom sa spýtal, čo si o tom myslí pán Šimečka. A pán Šimečka si, ako to je zase zvykom u neho, nabehol na tú otázku ako na hák v ringu a v zápätí aj dostal k.o.  S úsmevom tam mudroval, ako to urobila úplne ináč prezidentka Čaputová a nikto z tej jeho Silnej zostavy pri ňom mu nepomohol, nikto ho nedrgol do chrbta – buď ticho. Veď vyzeráš teraz ako užitočný idiot, trepeš tu presne to, čo chcel Korda počuť. Nie, náš sympatický Michal Šimečka sa usmieval ako mesiačik na hnoji, lebo dostal otázku, na ktorú vedel odpovedať a členovia jeho Silnej zostavy – Ódorom počnúc a mladou blondínkou z televízie končiac, sa starali len o to, či dobre vyzerajú pred kamerami. A vyzerali naozaj celkom dobre. Zvlášť  tá blondýnka, hoci to naozaj nie je môj typ. Asi by som sa s ňou pri káve unudil k smrti.

„Na počiatku bolo slovo. A to slovo bolo sviňa.“

„Na počiatku bolo slovo. A to slovo bolo sviňa.“ Týmito slovami otvoril Robert Kaliňák tlačovú konferenciu, ktorá mala byť odpoveďou na tlačovku PS. Nevravím, že by som už predtým nepočul od Kaliňáka vystúpenie, ktoré má hlavu a pätu, ktoré sa dá počúvať ešte aj vtedy, keď sním aj nesúhlasím, ale aspoň mám nad čím rozmýšľať, ale toto bol jeho najlepší výkon. Výborný text, presvedčivé podanie.

Milí priatelia. Aby som vás veľmi neunavil, pokračovanie zajtra. Pekný deň vám prajem.