jabrezina

Pred napísaním tohto blogu som sa radil so svojím právnikom a on ma ubezpečil, že sa nemusím báť. Moja trestná činnosť je už vraj premlčaná. Ale poradil mi, aby som radšej neuvádzal žiadne mená, ani názov nemocnice. V prípade obvinenia z trestného činu ohovárania a kazenia dobrého mena, doba premlčania začína až dňom publikovania môjho blogu.

Aby mal môj článok aj nejaký praktický význam či prínos, napríklad pre čitateľov, ktorí by podľa môjho príkladu chceli nebodaj pokračovať v braní úplatkov v nejakej našej nemocnici, uvádzam niekoľko tipov pozícií a funkcií, na ktorých sa k úplatkom dá dostať najľahšie.

Sú to hlavne riadiace funkcie v oblasti zásobovania – napríklad potravinami, zeleninou a ovocím, spotrebným zdravotníckym materiálom pre rontgen, CT, alebo magnetickú rezonanciu a vôbec pre všetky oddelenia nemocnice. Pôvab týchto nákupov – teda aj možnosť úplatkov – spočíva v ich neustálom opakovaní. Ak by to niekoho bavilo, môže upriamiť svoju pozornosť aj na kancelárske potreby, aj keď toto nie je v nemocnici až také veľké víťazstvo. Stačí, keď si medzi svojim priateľmi či aspoň známymi doktormi zistíte, koľko tak asi do roka fasujú  guličkových pier, poznámkových blokov, či kancelárskych papierov a hneď vám je jasné, že táto komodita je skôr pre skutočných  fajnšmejkrov. Za nákup kancelárskych  potrieb či dokonca toaletného papiera sa na Maledivy určite nedostanete. Tadiaľ cesta iste nevedie.

Úplne skvelá je celá oblasť investičnej výstavby a nákupov drahej zdravotníckej techniky. Ale ako to už v biznise chodí, o čo väčšia je možnosť zisku, o to je aj väčšie riziko. Dajte pozor, aby sa vám náhodou nestalo, že vás za nákup predraženého CT udá doktor, ktorý bol pred vami v komisii, ktorá to CT chcela kúpiť ešte drahšie ako vy, a teraz za to dostal ešte aj Bielu vranu, či ako sa ten vták volá a navyše sa cez čestného a slušného Igora Matoviča a jeho najskvelejšie OĽANO  nakoniec dostane aj do nášho parlamentu, kde za štyri roky dostane také prachy o akých sa mu pri kúpe toho predraženého CT ani nesnívalo. Tak na to bacha! Ak by sa vám to nebodaj stalo, tak to do smrti nerozchodíte. Takto sa nechať dobehnúť. To ste kúpu toho CT kľudne mohli nechať pánovi doktorovi. Vyšlo by to lacnejšie.

Ideálne je, ak získate pod kontrolu všetky tieto spomenuté  oblasti.

A to sa presne podarilo mne. Za ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca vo vláde Mikuláša Dzurindu som sa stal ekonomickým námestníkom v jednej nemenovanej okresnej nemocnici. V nemocnici pôsobili pred mojím príchodom dvaja riaditelia nemocnice, ktorí nemocnici celkom slušne pustili žilou, ako sa diplomaticky hovorí. Výsledkom ich kontinuálneho pôsobenia boli utešené dlhy. Nebojte sa, priatelia, štát ich s úsmevom zaplatil v rámci oddlžovania – tak ako to robí dodnes krížom krážom cez všetky naše vlády. Pravica nepravica, všetko jedno.

Ďalším, takpovediac, vedľajším produktom bolo, že sa nemocnica postupne vypracovala na pozíciu najhoršej nemocnice v rámci VUC a uvažovalo sa o jej zrušení v rámci ozdravných opatrení ministra Zajaca.

Tu sa musím priznať, že ministra zdravotníctva Rudolfa Zajaca som si v tých časoch naozaj vážil. Veď preto som aj do funkcie ekonomického námestníka nemocnice vtedy nastúpil. Chcel som v rámci svojich možností pomôcť jeho reforme zdravotníctva. Prvé dva roky jeho vlády boli naozaj skvelé. Bol prvým ministrom, ktorý vedel jasne pomenovať základné problémy svojho rezortu, vedel navrhnúť a realizovať sústavu opatrení, ktoré mali postaviť zdravotníctvo na nohy. Zaujímavé bolo, že ho za to v tých časoch, a kto vie, či nie dodnes, nenávidelo asi 90% doktorov a zdravotníckych pracovníkov. To sa ešte nepodarilo žiadnemu inému ministrovi. Bohužiaľ, v treťom roku jeho vlády to všetko začalo pomaly stagnovať a štvrtý rok jeho reformy bola už čistá prehra. Dodnes neviem posúdiť, či mu došiel dych a už sám na svoju vlastnú reformu nestačil, alebo to urobil úmyselne a podaktorí / aj on? /  sa na tom slušne nabalili.

Podstatné je, že keby ho po dvoch rokoch dokázala opozícia odvolať, alebo by sám sebakriticky podal demisiu, mohol sa zapísať do našich dejín ako najlepší minister zdravotníctva akého sme mali.

Takto sa môže akurát tak opaľovať pri mori niekde v teplých krajoch a spomenie si na neho v dobrom už len bezradný Sulík a jeho tieňová ministerka zdravotníctva.  Tým nechcem samozrejme v žiadnom prípade porovnávať Rudolfa Zajaca s Jankou Cigánikovou. Táto, jedna z najlepších osobností Slovenska, ako vravel Sulík na programovej konferencii strany SAS, môže tak nanajvýš v Dome SAS uvariť  na večeru Zajacovi nejakú praženicu a prípadne mu ukázať chrbticu, ktorú jej chlapci v reklamke vložili do fotografie jej milého, temer nahého mladého tela aby komunikovala hlboké posolstvo svojej úžasnej úspešnej politickej kariéry – a to, že má v politike chrbticu. Prípadne si môže od Rudolfa  Zajaca vypýtať autogram niekde na holé prsia, aby bolo vidieť, že o zdravotníctvo sa bude starať naozaj celým srdcom. Taký je odborný rozdiel medzi našou rastúcou hviezdou SAS so všetkými jej úspechmi a Rudolfom Zajacom, hoci aj s jeho neúspechmi.

Toto je aj symbolická ukážka rozdielu v úrovni politikov a team lídrov SAS / ale samozrejme aj iných, naozaj skvelých strán súčasnej pravice / s politikmi starých dobrých čias, keď pravica mala svoju úroveň. Tým nechcem povedať, žeby som z nej vtedy snáď padal do úžasu. Ale hviezdny rozdiel v odbornosti niektorých jej predstaviteľov vtedy a dnes je do neba volajúci.

Ale vráťme sa my pekne späť ku mojim úplatkom. To čitateľa iste zaujíma viac.

Hneď po mojom nástupe do nemocnice som sa usilovne pustil do práce. / malá vsuvka. Do nemocnice som sa dostal vďaka tomu, že skupina niekoľkých doktorov dokázala zorganizovať v nemocnici , a na našich politikoch aj vylobovať podporu , malú vzburu či revolúciu proti riaditeľovi nemocnice, aj tomu predchádzajúcemu, ktorý sa chcel cez svoju pravú ruku, iného súkromného doktora  do nemocnice zase vrátiť. No a tento doktor bol predtým z tejto nemocnice, kde sa chcel stať riaditeľom, vyhodený za používanie alkoholu cez pracovnú dobu, lebo sa mu nepodarilo celkom presvedčivo dokázať, že ten alkohol potrebuje ku svojej náročnej práci. A už vôbec sa mu nepodarilo dokázať, že ho potrebuje k svojmu výkonu opakovane. Dnes je majiteľom a lekárom jednej prosperujúcej súkromnej ordinácie. Ako vraví guru pravicovej politiky Richard Sulík, trh všetko vyrieši. Za riaditeľa nemocnice si revolucionári vybrali jednu doktorku zo svojich radov a mňa si zase vybrali za námestníka. /

Pustil som sa teda do práce a postupne som získal pod svoju kontrolu všetky odbory, kde bola aká taká šanca dostať sa ku úplatkom.

Nemusím zdôrazňovať, že ma v priebehu niekoľkých týždňov znenávidelo 90% doktorov a ostatných zamestnancov nemocnice. Ani nie tak pre moju usilovnú snahu dostať sa, takpovediac,  ku korytu, na to si už pri vrcholovom manažmente nemocnice dávno zvykli, ale preto, že som sa hneď na prvých grémiách primárov priznal k svojmu obdivnému vzťahu ku ministrovi zdravotníctva a jeho reforme. Priznal som sa k tomu nie z nejakej naivity, či dokonca snahy osvetovo pôsobiť na lekárov, na to som fakt nemal čas, ale z čisto pragmatických dôvodov. Aby sme si hneď na úvod jasne povedali, kto má aké karty v rukách a akú hru ideme hrať. Nech sa potom zbytočne nezdržujeme nejakým vysvetľovaním.

Milí priatelia. Tu by som chcel zdôrazniť, že úplatkov sa netreba báť. Spočiatku sa človek síce cíti trochu nepríjemne, ba akoby sa ako tak aj hanbil. Neviete či zobrať úplatok hneď, alebo sa chvíľu tváriť, že ho nebodaj nechcete. Neviete, či si dokonca úplatok priamo pýtať, či to zdôvodňovať svojimi drahými koníčkami, náročnou manželkou, deťmi, ktoré sa chcú vzdelávať aj na vysokých školách a to jemne prepliesť so vzdychaním nad nízkymi platmi v zdravotníctve.

Mne, ak sa mám priznať, veľmi pomohli skúsenosti z detstva.  Keď som pri návšteve svojej starej mamy na Gemeri chodil na Veľkú noc polievať s mladším bratom jej kamarátky a susedy, tak som jednej z nich povedal: teta, my nezbierame vajcia, len korunky. Hoci som ešte chodil len do prvej triedy, táto skúsenosť a múdrosť sa mi zišla potom ešte mnohokrát.

Priatelia, pri braní úplatkov myslite na jednu podstatnú vec. Ak samotné úplatky človeka potešia, ak sa vám získaný obnos peňazí zíde, potom aj samotný akt brania úplatku musí byť pre vás príjemný. Dovolím si parafrázovať múdrosť klasika –  s úplatkami je to podobné ako s ukradnutím cudzieho pozemku. Keď už beriete úplatok, musíte ho brať v dobrej viere.

Nenechajte si pokaziť náladu a umelecký dojem moralizovaním ľudí, ktorí nikdy neboli v pozícii, že by im niekto úplatok ponúkol a teraz vám len závidia.

Musíte sa tešiť z toho, že vám majú čo závidieť.

Musíte sa tešiť z toho, že si svoj úplatok zaslúžite.

V budúcom pokračovaní sa dostaneme k tomu najdôležitejšiemu. A síce k tomu, ako som bral úplatky, koľko a začo.

A samozrejme, nezabudnem ani na moju obľúbenú Janku Cigánikovú.

Verím, že sa máte načo tešiť.