Založ si blog

November 89 bez ružovej optiky našich politikov

/ úryvok z prozaickej knihy Ján Brezina Spievanie dospievanie  */

 

 

Jano sa v tých dňoch čoraz viac dostával do sporu aj s najbližšími priateľmi. Vytýkali mu, že nechápe nežnú revolúciu, vytýkali mu jeho skepsu a pesimizmus. Jano zase nechápal ich bezbrehý opti­miz­mus.

Bezbrehý optimizmus schvátil celú spoločnosť, aspoň na verejnosti to tak vyzeralo. Novovznikajúce noviny a časopisy boli po­stup­­ne obsadzované autormi tých najhlúpejších úvodníkov v Prav­de, novinárikovia, ktorí celý život zasvätili písaniu chválospevov na socialistickú industrializáciu a padali do úžasu nad kaž­dým novým dymiacim komínom, sa stali hovorcami revolúcie a revo­­lučných časopisov.

Kedysi dobrý prestavbový Literárny týždenník sa stal miestom vybavovania si osobných účtov bratislavských spisovateľov, poda­kto­rí si v ňom  získali priestor  na svoje fundované  úvahy nad fak­ta­mi vycucanými z prsta, čo na tom, hlavne, že boli plné mesiášskej lásky k ohrozovanému slovenskému národu, burcovali ho k ostra­žitosti pred Maďarmi, Čechmi, pred tajným spojenectvom VPN s maďarským hnutím Együtelés.

Jano sa čoraz viac zamotával do politiky. To, čo predtým nazýval pobavene politickým karnevalom, bral  už teraz úplne vážne. Zdalo sa mu, že novembrová revolúcia prehrala, alebo aspoň speje k svoj­mu koncu. Mrzelo ho, že sme prepásli jedinečnú šancu vybudovať tu normálny kultúrny štát.

Postupne sa sám presvedčil, že by mal niečo urobiť.

Navštívil svojho brata, ktorý sa z novembrového revolucionára okresnej úrovne, dokonca s ním v tých slávnych prvých dňoch viackrát robili rozhovor v českom rozhlase o situácii na slovenskom vidieku, postupne vypracoval až do koordinačného centra VPN v Bra­tislave a stal sa profesionálnym politikom. Rozprával mu o svo­­­jich výhradách k postupu VPN. Všetky tie demokratické voľby nových riaditeľov po závodoch stoja za hovno. Pracujúci si nik­dy sami nezvolia za riaditeľa odborníka, veď to už skúšali aj boľ­ševici za Lenina, kým ešte nebola strana dobre zorganizovaná. Vždy dajú hlas niekomu, kto s nimi dobre vychádza, kto ich nebude nútiť pracovať. A nakoniec si to celé odserie VPN, ktorá je na čele týchto zmien.

– A ako by sme to mali robiť podľa teba? – vecne sa opýtal brat.

– Riaditelia by sa mali vyberať na základe konkurzov a predložených projektov. Najlepší vyhrá.

– Kto bude tie projekty posudzovať, kde máme na to zobrať ľudí? Kde na to zobrať čas? Zmeny musia prebehnúť rýchlo.

– Keď na to nemáte, tak sa na to vyserte. Nechajte ich tam kde sú. Veď aj tak sa vás boja, tí už nič nepodniknú.

– Ty to nechápeš? Musíme okamžite zrušiť vplyv komunistickej strany na ľudí vo fabrikách, lebo sa vrátia k moci a bude koniec. Obrali sme komunistov o politickú moc. Teraz im musíme zobrať aj ekonomickú.

– Hovno im zoberiete! – rozčúlil sa Jano. – Veď všetky miesta získavajú zase ich ľudia. A často dokonca práve tí druhotriedni. Takto štát padne na hubu a vy budete za to zodpo­vední. Za päť rokov po VPN ani pes neštekne a komunisti sa vám budú smiať do ksichtu.

Napätie medzi bratmi rástlo. Bolo jasné, že sa nedohodnú. Obi­dvaja to mysleli dobre, obidvaja chceli aby všetko dopadlo správne a spravodlivo.

Jano vtedy ešte nevedel, že to ináč ani dopadnúť nemohlo. Nikdy to nedopadne spravodlivo, lebo ani život nie je spravodlivý. Dokonca neexistuje jediný dôvod preto, aby bol život spravodlivý. Život nie je spravodlivý. Život sa žije. To je na ňom dobré, a nie spravodlivosť.

Jano sa snažil ovplyvniť aj ďalšieho priateľa, novembrového revolucionára, ktorý sa pravidelne zúčastňoval rokovaní v bratislavskom koordinačnom centre. Okrem iného ho presviedčal aj na zavedenie pracovných knižiek, v ktorých by mal každý zamestnanec záznamy o odpracovanej praxi, tak ako to bolo aj za prvej republiky.

– Za­mes­­tnanec by síce mohol ľahko rozväzovať pracovný pomer, tak ako ste to urobili, ale zároveň by sa musel snažiť dobre pracovať, aby záznamy v pracovnej knižke boli v poriadku. Lajdák alebo zlodej by bol okamžite jasný a už by nemohol rovnako obabrať aj ďal­šie­ho podnikateľa.

– A ako chceš zabrániť, aby podnikatelia nezneužívali záznamy v knižke proti zamestnancom?

– Preboha, Vlado! Na čo by to robili? Veď podnikateľ má jediný záu­jem – vytvárať zisk, zarábať prachy. On nie je komunistický kádrovčík, aby zbieral údaje. Na to kašle. Jemu postačí, aby bol as­poň minimálne chránený pred recidivistom, aby tu bol nejaký tlak na ľudí nech si prácu vážia. Vy ste zatiaľ akurát stihli novelizovať zákon­ník práce, že je komunistickejší ako za komunistov. Zames­tnanec môže všetko, dokonca aj z hodiny na hodinu odísť a podni­ka­teľ nemôže nič. Pokiaľ sa mu v práci vyložene neožerie. Ale keď zamestnanec nebude nič robiť, tak ho môže akurát od zlosti pora­ziť, alebo mu ešte za to hovno čo urobil vyplatiť aj štedré odstupné, aby sa ho vôbec zbavil.

Vlado s Janom očividne nesúhlasil. Vysvetľoval, že na takéto drob­nosti a maličkosti nie je teraz vhodná doba.

Treba riešiť naliehavejšie úlohy.

– Vieš Janko, – pokračoval priateľským tónom – mne sa na tebe vždy páčilo, ako vieš analyzovať problém. Za socíku som obdivoval tvoje kritické postrehy, mal som rád tvoje články a úvahy. To všet­ko bolo fajn. Ale dnes je už iná doba. Komunizmus padol, treba budovať demokratickú spoločnosť. Nemal by si stáť bokom.

– A čo iné podľa teba robím? Prečo myslíš, že som sa za tebou trepal päťdesiat kilometrov autobusom? Myslíš, že nemám iné sta­rosti?

– Nemusíš sa hneď hnevať, – priateľsky Jana uzemnil. – Zmeny, ktorými naša mladá spoločnosť prechádza, sú zložité, nie každý ich hneď pochopí. Ale naša nežná revolúcia je trpezlivá. Každému do­praje čas, aby všetko správne pochopil.

– Čo to tu do riti trepeš? Aké zmeny? Aké pochopenie mi to tu zhovievavo ponúkaš? Čo to používaš za skurvený slovník? Veď už hovoríš ako nejaký posratý politik.

Jano nahnevaný vstal, odišiel a buchol dverami Vladov­ho bytu. Práve som prišiel o dobrého priateľa, pomyslel si nahne­va­ný. Toto mi akurát chýbalo k šťastiu.

Zvyšok noci predriemal v opustenej staničnej čakárni okresného mesta.

Do tretice všetko najlepšie. Jano sa rozhodol, že navštívi svojho priateľa folkového speváka Ivana Hoffmana. Pred rokmi si ho ob­ľúbil ako dobrého človeka a vynikajúceho folkera. V slávnych no­vem­brových dňoch sa preslávil revolučným gýčom Sľúbili sme si lásku. Asi to v tých dňoch bolo potrebné, myslieval si Jano, keď sa z pesničky smiali skalní folkeri.

Ivan Hoffman Jana srdečne privítal. Sedeli v jeho veľkom starom bratislavskom byte. Ivan bol zvedavý, ako sa držia doma, čo majú nové. Od novembra sa ešte nevideli. Živo sa zaujímal o spoločenské dianie v Martine. Strávili spolu príjemný večer. Ivan si pozorne vypočul Janove postrehy a názory. Sám mu porozprával o zákulisí veľkej politiky, do ktorej nechtiac, ako vravel, padol. Radšej by za­se robil iba obyčajné koncerty ako kedysi.

– Keď opadne toto revolučné nadšenie, – povedal Jano – tak ťa zase pozveme do Martina do klubu ako kedysi. Teraz by sme ťa mu­seli dať na štadión, čo si taký populárny.

Obaja sa tomu zasmiali. Ivan sľúbil Janovi, že ho zajtra zoberie na VPN a uvidí, čo sa dá robiť.

Jano zaspával vo vedľajšej malej izbe spokojný. Bolo to ako za sta­rých čias, za boľševika. Krásny pocit, že ich niečo hl­boké spája. Spomenul si na jeden z tých večerov, keď im Ivanovi priatelia z Čiech (to už Ivan spolupracoval so štvavou rozhlasovou stanicou Slobodná Európa a chartistickými Lidovými novinami) rozprávali, ako sa treba správať počas výsluchu na ŠTB, čo treba povedať hneď na úvod – když budou vidět, že jste zběhlí a zkušení, míň si k vám dovolí, a hlavně, nebudou vás mlátit, – na čo si treba dať pozor, a najmä čo nepodpísať, ani keby sme tam mali sedieť celý deň. Na podpis k spolupráci nás vraj násilím nútiť nebudú. Aj tak vedia, že by im vynútený podpis nebol na nič.

Jano našťastie ich rady nikdy nepotreboval, žiadny podobný výsluch absolvovať nemusel.

Spokojný zaspal.

Ráno vstal do krásneho dňa. Slnko žiarilo, všetko sa v jeho svetle trblietalo, zrazu bolo všetko dobré. Všetko bolo tak ako má byť. Svet sa točil správnym smerom.

Po raňajkách u Ivana vyšli v družnom rozhovore do sídla VPN.

Vo VPN všetci niečo usilovne robili. Stále niekto prichádzal, nie­čo chcel, niekoho hľadal, o niečom sa potreboval súrne poradiť. Stále zvonili telefóny.

Ivan tu bol očividne ako doma. Vošli do jednej z kancelárií. Za počítačom sedel mladý muž. Ivan mu vysvetlil, čo potrebuje a kým sa Jano spamätal, na obrazovke svietil zoznam všetkých spolupracovníkov VPN s ich rodnými číslami, adresami a pôvodným povo­la­ním. Jano si všimol, že zoznam je za Východoslovenský kraj.

Ivan v ňom začal listovať, meno za menom.

Na rad prišiel Stredoslovenský kraj.

Potom Západoslovenský, Bratislava, ale to už Jano dávno nedával pozor.

Ivan skončil prehliadku. Priateľsky položil ruku na Janove plece a povedal:

– Janko, myslím, že je všetko v poriadku. VPN je čistá. Ale som rád, že si ma na niektoré veci upozornil. Budeme tu na to myslieť.

Priateľsky, silne mu stisol ruku a druhou ho potľapkal po pleci:

– Tak, Janko, budeme sa už musieť rozlúčiť. Mám ešte prácu. – O chvíľu už usilovne pokračoval v revolučnej činnosti.

Jano vyšiel na ulicu celý zmätený. Nechápal vôbec nič. Nero­zu­mel Ivanovej bohorovnej istote profesionálneho revolucionára, kto­rému stačí pozrieť do zoznamu mien v počítači a hneď všetko vie.

Slnko mu nepríjemne svietilo do očí. Chvíľu trvalo, kým si jeho oči po prítmí v kancelárii zvykli na ostré svetlo.

Jano v tej chvíli pochopil, že jeho miesto v politike nie je na stra­ne víťazov.

 

  • Ján Brezina Spievanie dospievanie,  vydal Rebach s.r.o. , Martin 2001

November 89 – večne živý! , ako vraveli klasici

Greta Thunberg prináša nielen dôležité a hlboké posolstvá, ale je aj mimoriadne vtipná.

27.09.2019

Gretu Thunberg sledujem s obdivom od prvých chvíľ jej spontánneho zjavenia na mediálnej scéne. S jej príchodom sa začala pre mňa a milióny ľudí celého sveta nová éra v boji proti klimatickým viac »

Zuzana Čaputová – 100 dní vlády / prezidentskej /

24.09.2019

100 dní neuveriteľných úspechov na domácej pôvode / vystúpila aj v Rádiu Expres u Braňa Závodského a je podľa posledného prieskumu najdôveryhodnejším politikom na Slovensku /, ale aj 100 viac »

Peter Pellegrini – koniec politickej korektnosti?

17.09.2019

Tak sa už konečne v piatok začalo v parlamente s odvolávaním premiéra. Tuším to bolo až na štvrtý pokus. Predchádzajúce pokusy boli neúspešné, lebo naša slávna opozícia, ktorej tak nesmierne viac »

okresny sud bratislava I.,  krajsky sud v bratislave

Threema: Kočner si vymenil šesťtisíc správ so sudcom Sklenkom

21.10.2019 21:03

Kočner zháňal informácie údajne aj na Najvyššom súde priamo od podpredsedníčky Jarmily Urbancovej.

GANC ganz

Netanjahu vrátil mandát na zostavenie vlády, poverenie dostane Ganc

21.10.2019 19:45

Izraelský premiér vrátil prezidentovi poverenie po tom, ako neuspel so snahami o sformovanie novej parlamentnej väčšiny.

Bratislava IPI Kuciak námestie snp

Advokát Kuruc: Súd bude v prípade Kuciak postupovať rýchlo

21.10.2019 19:15

Trestný právnik popisuje ďalší postup po podaní obžaloby a vysvetľuje, kedy a ako musia súdy rozhodnúť.

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou

Úrad pre dohľad je zbytočný, tvrdia odborári

21.10.2019 18:00

Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou podľa odborárov nepomáha tam, kde by mal.

jabrezina

Tak si myslím ...

Štatistiky blogu

Počet článkov: 29
Celková čítanosť: 113859x
Priemerná čítanosť článkov: 3926x

Autor blogu