jabrezina

Najdôležitejšou správou dňa bol iste prejav prezidenta Andreja Kisku v SNR, ktorý niesol ambiciózny názov Správa prezidenta o stave republiky.

Správa vyvolala značný ohlas v našej verejnosti. Či aj zaslúžený, to je už iná otázka.

„Takú drsnú správu prezidenta o stave Slovenska sme asi nepočuli od čias Michala Kováča“, tešia sa v SME.

„Bola to legitímna kritika a  ak sa niektorým v koalícii kritika nepáči, musia sa zamyslieť nad tým, ako krajinu spravujú,“ hovorí politológ, ktorého meno som v živote nepočul a zajtra si ho už opäť nebudem pamätať.

„Prezident Kiska: Najdôležitejšia správa o stave krajiny je posledná Kuciakova reportáž“ hlásajú bombastické titulky v Denníku N a kto to píše? Nuž nikto menší ako jedna z elít súčasnej pravicovej demokratickej tlače Monika Tódová.

„Takto si predstavujem správu o stave republiky“, hovorí veľavýznamne Igor Matovič. Správu ocenila aj veronika Remišová.

„ Správa bola veľmi silná a vecná“, silne a vecne argumentuje podpredsedníčka a poslankyňa parlamentu za opozičnú SaS Jana Kiššová.

Verím, že správu nečítali len politici, novinári či politológovia, ale aj veľká časť občanov. Prečítal som si ju pozorne aj ja. Dokonca dva krát.

Takže čo som sa zo správa dozvedel?

Temer polovicu správy zabralo pripomenutie vraždy novinára  Jána Kuciaka a jeho priateľky, kde tu komentár ku spôsobu vyšetrovania a hlbokomyseľné úvahy o tom aká hlboká bude z toho naša rana o desať dvadsať rokov. Nuž aká hlboká bude táto rana si vieme predstaviť  aj z toho ako to dnes rezonuje v spoločnosti. Temer vôbec. Ale treba pochváliť pána prezidenta, že si čo to pamätá z našej tlače, ba aj z prejavov na mítingoch platformy Za slušné Slovensko.

Ba aj zabitie mladého Filipínca Henryho k tomu pripojí ako ďalší príklad zlyhania spravodlivosti a štátu. / a pravdaže dnešnej koalície. Veď predtým sa nikdy nič také u nás nestalo, hoci pripúšťa, že podobné veci sa dejú aj inde. Ale pozor!, zase kľučka späť, tam to štát rieši efektívnejšie a zodpovednejšie /

Zlyhanie spravodlivosti? Aké? Veď vrah sedí vo vyšetrovacej väzbe, pravda  predtým ho z nej jediná, podľa Kisku fungujúca zložka štátu – prokuratúra, prepustila, ale teraz verme, že bude spravodlivo odsúdený.

Zlyhanie štátu? Podľa zverejneného videa bola polícia na mieste činu do 5 minút. Policajt začal okamžite so záchranou života Henryho. O pár minút prišla aj záchranka a ďalšie auto s políciou. Ako zlyhal štát? To naozaj neviem. Je 5 minút veľa? Iste, keby bol ministrom vnútra Matovičov tieňový minister vnútra, či nebodaj novinár Marek Vagovič, ako to navrhovala jedna z osobností na mítingu za slušné Slovensko, boli by tam policajti určite 5 minút pred zabitím Henryho a Kiska by im dal vyznamenanie za statočnosť.

A slušné Slovensko?  Náš, hádam aj odveký sklon k rasizmu, xenofóbii a neviem čomu všetkému podľa asi tisícky nespokojných manifestujúcich v Bratislave na pamiatku Henryho?

Čo na to povedia usmievavé mladé dievčiny, nadšené vlastnou múdrosťou s transparentom Slovenské mamičky, pekných synov máte? Dúfam, že ste svoje fotky už dávno vycapili na facebook do svojich statusov a že máte aspoň tisíc lajknutí. Nuž milé, odvážne dámy z mítingu, slovenské mamičky nemajú synov len vrahov, ale aj toho neznámeho mladého muža, ktorý sa odvážne postavil vypatlanému nabúchanému trkvasovi, aby chránil Henryho. A bolo mu úplne jedno, že ten neznámy je farebný z nejakej ďalekej ázijskej diery, ako naše myslenie vidia dokonalí slniečkári. Obdivujem nešťastného mŕtveho Henryho, ktorý mal odvahu zastať sa dvoch žien, obdivujem neznámeho muža, ktorý mal zase odvahu zastať sa Henryho.

To ja zase moja malá správa o stave Slovenska. A to, že to prezident nevidí a ešte aj politicky zneužíva vo svojej správe o stave republiky sa mi dokonale hnusí.

Ale hlavne, a to podstatné. Toto je akože správa prezidenta o stave republiky? To fakt vážne? Nepomýlil som si to náhodou s iným textom?

//spravy.pravda.sk/domace/clanok/473180-sprava-prezidenta-o-stave-republiky/

Nuž poďme ďalej nech vidíme začo platíme prezidenta tejto republiky a jeho poradcov. Nech vidíme akého máme múdreho prezidenta.

„Vyviesť Slovensko z krízy dôvery je náročný proces. Vyžiada si veľké a odvážne zmeny, aj každodenné malé a poctivé kroky. Podporu verejnosti si v tejto snahe dokážeme získať iba otvorenou a citlivou komunikáciou. Nikto by nemal počítať s tým, že ľudia budú tolerovať polovičaté kroky a roky čakať na výsledky.“

Múdre slová. Ako z učebnice pre začínajúceho politika. / milý čitateľ, nech ťa ani nenapadne to nebodaj konfrontovať s každodennými malými a poctivými krokmi pri naprávaní kauzy s pozemkami kdesi v tramtárii pod Tatrami, či otvorenou a citlivou komunikáciou o výdavkoch na akúsi kampaň, hoci aj prezidentskú /

„Vám, poslancom a členom vlády, občania zverili moc viesť krajinu.“ Hovorí ďalej pán prezident. „ Ľudia, pre ktorých je vražda Jána a Martiny či nedávna brutálna smrť Henryho symbolom zanedbanej spravodlivosti a neschopnosti štátu chrániť životy, čakajú odpoveď, či to myslíte vážne. Čakajú na signál, že existuje politická vôľa vrátiť Slovenskú republiku späť na cestu vedúcu k zastaveniu úpadku právneho štátu.“

Alebo o kúsok ďalej takéto skvosty hlbokej múdrosti : „ Nie je hanbou priznať si nedostatky. Neexistuje krajina, v ktorej by sa v jedno ráno politici zobudili a mohli si povedať, že vyriešili všetko. Hanbou je ignorovať výzvy, ktorým čelíme. Nechať ich prerásť do chronických problémov, kvôli ktorým sa mnohým ľuďom nežije dobre a kvôli ktorým opúšťajú Slovensko. Hanbou je správať sa tak, akoby budúcnosť existovala len po ďalšie parlamentné voľby.“

„Neblahé dôsledky vidíme naprieč regiónmi. Hoci je Slovensko prevažne vidiecka krajina, má nízku zamestnanosť v poľnohospodár­stve. Farmy majú v európskom porovnaní veľké rozlohy, ale nízku produktivitu. Napriek pol miliarde eur, ktorá do poľnohospodárstva každoročne smeruje, nie je Slovensko sebestačné pri výrobe potravín. Vidiek nie je ani atraktívnym, ani perspektívnym miestom na život.“

Tu by som si dovolil s pánom prezidentom polemizovať. Niežeby som nepadal do úžasu nad jeho úprimným, americkú štylizáciu pripomínajúcim úsmevom a jeho schopnosťou s úsmevom povedať aj úplnú a plytkú  trápnosť a tváriť sa pritom akoby citoval priamo zo Svätého písma, ale predsa len by mu možno mohol niekto z jeho dobre platených poradcov vysvetliť, že tá pol miliarda eur, ktorá do poľnohospodárstva každoročne smeruje nie je na to aby sme boli sebestační pri výrobe potravín, ale práve naopak. Je to na to, aby sme sebestační neboli. A tento strategický cieľ je už dávno splnený. A nie je to len zásluhou tejto zlej vlády. Je to už od čias vlády, v ktorej bol Ján Čarnogurský.

Ale pán prezident jasne a pregnantne argumentuje aj ďalej:

„Je načase peniaze použiť správne a zastaviť zväčšujúci sa rozdiel medzi viacerými dynamicky rozvíjajúcimi sa mestami a prevažne stagnujúcim zvyškom krajiny.“

Ja byť premiérom tejto krajiny, okamžite nariadim túto múdrosť rozvešať na nástenky na každom ministerstve.

A aby sme nebodaj nezabudli na nekonečne významnú iniciatívu Za slušné Slovensko:

„Na jar tohto roku, 25 rokov od vzniku nášho štátu, sa mnohí prihlásili k hodnote, pre ktorú sme dlho hľadali vhodné slovo. Desiatky tisíc ľudí nahlas povedali, že okrem samostatného a demokratického si želajú Slovensko, ktoré bude slušné.“

Nuž milý pán prezident, jedna malá otázka, ak môžem. Aké Slovensko si želá podľa vás temer päť miliónov ľudí bez tých desiatok tisíc ľudí, ktorí to nahlas povedali a ktorých zástupcov ste aj prijali v prezidentskom paláci? A kedy prijmete, ak vôbec, aj zástupcov zvyšných päť miliónov?

Ale aby sme nebodaj jeho excelencii, pánovi prezidentovi nekrivdili, má on aj onakvejšie hĺbky, má on aj náznaky pozitívnych návrhov na to ako sa dostať z tohto spoločenského a politického marazmu:

„Opakovane ukazujeme, že spoločným úsilím vieme korigovať chybné rozhodnutia. Proti režimu vojnového slovenského štátu sme zorganizovali povstanie. Porazili sme mečiarizmus, ktorý nás odklonil z cesty na Západ do Európskej únie. Vlani sme vyhnali fašistov z banskobystrickej župy. Niekedy to trvá, ale Slovensko a jeho občania majú dar, ktorý je výsadou demokracie — vôľu i schopnosť napraviť omyly minulosti.

Ak každý z nás bude dnes lepší, ako bol včera, vlasť naša bude veľká a slávna. 

To je aj najväčšia výzva, pred ktorou stojíme. Pokúsiť sa byť lepší ako včera. Postaviť zdravšie základy Slovenskej republiky ako tie, ktoré sme po 25 rokoch nechali zhrdzavieť. Aby sme mohli byť štátom, ktorého sebavedomie pevne stojí na spoločných úspechoch.“

Nuž čo dodať na záver.

Počuli sme slovo Pána / prezidenta /.

Alebo ako napísal tesne po voľbách na internete jeden pisateľ – „teraz, keď máme prezidenta Andreja Kisku, som konečne hrdý, že som Slovák.“

Nezdieľal som jeho názor ani hrdé národné povedomie a to som veru netušil, čo všetko nám náš milý pán prezident chystá.

Napríklad takéto správy prezidenta o stave republiky. A to sa v tomto štáte môžeme oprieť o celkom slušnú tradíciu. S výnimkou pamätnej správy Michala Kováča, ktorá naozaj bola o pomenovaní štátu v ktorom žijeme, o pomenovaní podstaty a prejavov mečiarizmu a nielen osobným stretom so svojim osobným aj politickým sokom. A keď zoberieme do úvahy, že ho za prezidenta zvolil Vladimír Mečiar a hnutie HZDS ako svojho významného vedúceho predstaviteľa, bola to aj správa o vlastnom dozrievaní a precitnutí, o schopnosti kritickej sebareflexie. Akou schopnosťou kritickej sebareflexie sa vyznačuje súčasný prezident, vidíme dennodenne.

A že nad touto hlbokou a múdrou analýzou a správou o stave republiky nadšene ochkajú mienkotvorné médiá, že sú z nej nadšení opoziční politici, je tiež správou o stave republiky.

Pretože, osobné antipatie politikov, to je to, čo občanov naozaj najmenej trápi.

Zdá sa, že Andrej Kiska svojich predchodcov pomaly, ale isto predbieha. A to je čo povedať.

Ale teraz už musím naozaj končiť.

Pretože po vzore pána prezidenta, chcem byť dnes lepší, ako som bol včera.

Potom bude naša vlasť veľká a slávna.

V tom mi pán prezident pomáhaj.