jabrezina

V pondelok sme na tlačovke ministra vnútra zažili asi najprekvapujúcejšie politické vystúpenie poslednej doby. Minister Drucker rezignoval na post ministra silového rezortu. Stal sa tak najkratšie slúžiacim ministrom v histórii Slovenska. Policajného prezidenta Gašpara však odmietol odvolať. Vraj na to nenašiel dosť odborných a profesionálnych dôvodov a spoločnosť ostala vďaka tomu naďalej polarizovaná a on z toho vyvodil voči sebe politickú zodpovednosť.

Pracovitý Igor Matovič nelenil a ako je to u neho zvykom – krátko na to mal tlačovku s významným posolstvom aj on. Jednoznačne označil rezignovaného ministra Druckera za zbabelca a navyše aj prospechára. Gašpara neodvolal preto, lebo jedine v ňom je záruka, že jeho zlodejstvá budú nevyšetrené. Pridal sa k nemu aj stranícky kolega Gábor Grendel, tieňový minister vnútra OĽANO, ako ho predstavil Igor Matovič – aby zvýšil váhu a význam jeho slov.

Gábor Grendel pomerne presne zreprodukoval obsah slov svojho predsedu. Drucker je zbabelec a prospechár. Okrem toho doložil aj zo pár viet o novom zákone o výbere policajného prezidenta. Nový návrh zákona je zlý.

Počuli sme slovo tieňového ministra vnútra OĽANO.

Načo boli na tlačovke obidvaja, to som však nepochopil. Ale tak je to na všetkých tlačovkách Igora Matoviča a jeho straníckeho komparzu. Viac menej presne opakujú slová súdruha predsedu alebo dôstojne mlčia. Ján Budaj, niekdajší hrdina novembrových dní, a to myslím tentokrát úprimne, by mohol aspoň držať  na transparente veľkú 89, okrem iného aj svoje číslo na kandidátke snov Igora Matoviča.

Divák si aspoň domyslí, že ide o kontinuálne pokračovanie novembrových dní a nežnej revolúcie.

A opakovanie má tiež svoje čaro, pretože ako vieme, opakovanie je matka múdrosti. A tak si čo to zapamätáme aj my diváci.

Pravda, má to aj svoje nevýhody a úskalia. A síce, že si čo to zapamätáme aj my diváci.

A čo si pamätám z vystúpení Igora Matoviča napríklad ja?

Napríklad to ako hneď na počiatku svojej politickej kariéry dobehol  Richarda Sulíka, človeka, ktorý ho do vrcholovej politiky dostal. Pri jednaniach o účasti seba a svojich troch statočných mušketierov na kandidátke SAS si skromne vyjednal posledné štyri miesta. A insitného politika Sulíka ani nenapadlo, že sú to rovnako výhodné miesta ako prvé štyri. Pravda, musí sa to voličom správne naservírovať. A tak, kým Sulík usilovne makal na dolaďovaní volebného programu, cestoval po Slovensku, vysvetľoval ľuďom aká geniálna strana to práve vznikla, tak Igor Matovič každý týždeň vo svojom reklamnom plátku v náklade možno milión kusov donekonečna opakoval akí sú obyčajní ľudia nekonečne čestní a poctiví a že buď ich národ a voliči dostanú do parlamentu z posledného miesta kandidátky, alebo v parlamente ani nemusia byť. Neviem či bol v štáte ešte volič, ktorý by túto sympatickú story nepočul. Nuž nečudo, že som sa na tomto doma pred manželkou srdečne smial, ale že som začal aj pozornejšie sledovať Sulíka a vravel som si, že takého schopného a jasnozrivého politika a jeho stranu nemôžem voliť ani len ako možnosť menšieho zla.

Len čo bol Matovič v parlamente už mu ktosi ponúkol dvadsať miliónov korún za to, aby potopil pravicovú vládu – hádajte kto to asi mal byť. Nuž Fico a vtedajšia opozícia. No a Sulíka nenapadlo nič lepšie, než okamžite podať trestné oznámenie na neznámeho páchateľa. Matovič neskôr povedal, že to bol len žart jeho kamaráta a Sulík vyzeral vďaka nemu na verejnosti ako úplný somár.

Ale rozchodil to. Sulík rozchodí všetko. Aj svoje raňajky u Kočnera, podnikateľa s nie práve najlepším podnikateľským profilom, kde mu pri bohato prestretom švédskom stole porozprával ako malý žiačik, on predseda SNR, čo sa v parlamente chystá. Pri raňajkách boli len oni dvaja a napriek tomu sa toto veselé videjko okamžite ocitlo na internete. Sulík to opäť v pohode rozchodil.

Nuž, ale vráťme sa späť ku Igorovi Matovičovi. Veselé príhody o Richardovi Sulíkovi si nechám na inokedy, ak mi zato bude stáť a ak si nájdem čas.

Pamätám si ako Igor Matovič usvedčil svojou nahrávkou svojho budúceho koaličného kolegu Rada Procházku z pokusu o nehorázne okrádanie štátu počas jeho kampane za prezidenta. / aby bolo jasno, nikdy som nevolil Rada Procházku – ani za prezidenta, ani ako gazdu na čele jeho strany. Pre mňa nikdy gazdom nebol. Píšem o tom len preto, lebo mi ho bolo ľudsky ľúto. Nehovoriac o tom, že to bol Matovič, kto v tej nahrávke bol aktívny. On neustále kládol detailné a sugestívne otázky. Že bol Procházka naivný truľo a odpovedal, je už iná vec. Ale zase nesúďme ho príliš prísne. Veď odpovedal svojmu budúcemu spojencovi a možno aj kamarátovi. Veď si tykali.

Asi mu nemal kto vysvetliť, že Matovič nemá spojencov. On má len ľudí, ktorých využije a potom prípadne pošle na detektor lži. / viď príbeh krátkej politickej kariéry pravicových politikov z OKS a Týždňa  na jeho kandidátke / Mohol prísť za mnou. Ja by som mu to povedal za kávu v príjemnej kaviarni.

No a všetci ostatní sú obyčajní zlodeji a slizkí hadi.

Pamätám si ešte, že Matovič je aj veľmi pracovitý a usilovný. Neváha precestovať denne 600 či koľko km po Slovensku aj so svojou mamou v aute,  len aby zabezpečil svoju firmu a prácu pre dve tisíc svojich zamestnancov a zaplatil najväčšie dane v trnavskom kraji, ako sám neraz povedal.  / Pre porovnanie – taký Volkswagen má napríklad len tri krát toľko zamestnancov. Že Matovičom vytvorené pracovné miesta sú zväčša roznášači jeho reklamných novín s tomu zodpovedajúcim príjmom, je asi detail. Porovnávať miesto pracovníka v okresnej pobočke jeho firmy pri zbere inzercie s pracovníkom v spomínanej automobilke Volkswagen  asi ani nemá zmysel. Hoci ani to netreba podceňovať. Je to celkom dobrá odborná príprava na podpredsedu parlamentu a odtiaľ rovno za šéfa VUC.

Podrobne rozoberať Matovičov pokus ukončiť činnosť svojej firmy jej predajom svojmu zamestnancovi, hoci v každom okresnom meste si na živnostenskom vypíšete tlačivo  a firmu vám zrušia asi tiež nemá veľký význam. Písať o tom, ako sa Matoviča hlboko dotklo, že nový majiteľ nie je schopný firmu ďalej rozvíjať a tak ju od neho zase kúpil späť. Prečo to podnikateľský boh Matovič urobil takto? Nuž preto, že keby firmu zrušil, musel by v zmysle zákonov niekoľko rokov opatrovať kompletné účtovníctvo.  Pri tejto transakcii niesol zodpovednosť podnikateľ, ktorému to predal a ktorý mu to nevrátil kompletné. Že to bol jeho bývalý zamestnanec a možno aj kamarát, je len detail.

Nuž sa potom nečudujte, milí čitatelia, že keď som nášho váženého poslanca videl v Rádiu Expres v relácii Braňa Závodského, ako mu s vážnou tvárou v debate o podnikateľských aktivitách ministra Druckera rozpráva, že keď nie sú k dispozícii dôkazy, úplne stačia aj indície aby súd rozhodol. „ Ak máte kopu indícií, skutok sa stal.“, hovorí presvedčivo Matovič v relácii. Skoro som padol od smiechu zo stoličky. Už dávno som sa tak dobre nebavil.

A tie jeho ekonomické analýzy:

Vilu kúpila bohyňa podnikania pani Druckerová príliš lacno.

Výkony vo firme má príliš veľké. Ani slovo o tom čo robí, aký je predmet jej podnikania, začo to fakturovala. Čo za tie peniaze konkrétne urobila. Sám dokonca prizná, že to nevie, lebo na internete to nie je. Čo tak, sa na to opýtať, pracne to zistiť  a keď to bude vedieť, potom niečo verejne hlásať.

Na kúpenom pozemku sa o desať rokov bude dať zarobiť milión EUR. – tak to ma naozaj pobavilo.

Jednak, že vie čo bude o desať rokov a Drucker je už dnes za to vinný.

Jednak som si až doteraz myslel, že podnikatelia niečo kupujú, aby na tom prerobili. Zdá sa, že som sa mýlil. Oni to kupujú, aby zarobili.

No to ma podrž. To som fakt netušil.

/ malá odbočka pre priateľov lepších zajtrajškov na večné časy a nikdy inak. Neobhajujem podnikateľské aktivity pána Druckera a jeho manželky. Nič o nich neviem. Verím, že dodrží slovo a svoje trestné oznámenie na Matoviča nestiahne a tam sa ukáže aká je skutočnosť./

A propo. Trestné oznámenie. Podľa Matoviča je to prejav arogancie pána Druckera.

Jemu by sa to asi páčilo takto. On na hocikoho vysype na tlačovkách kýble špiny a keď sa človek bráni, je to vrchol arogancie. Mal by sa pritom asi sladko usmievať, aby bol sympatický platforme Za slušné Slovensko.

Keby mi to povedal niekto v krčme, pomyslím si, že je truľo.

Keď to vraví politik, poslanec SNR a ešte aj predseda politického hnutia, je to už vážnejšie. Hovorí to niečo aj o stave spoločnosti.

Jedni bezohľadne kradnú. Druhí bezohľadne klamú a kradnú menej, lebo ešte neboli vo vláde.

To je svet, ktorí nám ponúka Igor Matovič.

No ale vráťme sa zase trochu ku rezignovanému Tomášovi Druckerovi.

Rezignoval, lebo nedokázal odvolať policajného prezidenta. A nemienil podľahnúť tlaku ulice, hoci by sa to aj niekomu páčilo. U mňa plus. Takto nejako by sa mal chovať minister, ktorého by som si prípadne aj mohol vážiť.

Iní vravia, že je to presne naopak. Neodvolal Gašpara, lebo tu vládne oligarchia a on jej slúži. Lenže on jej neslúži. Veď podal demisiu aby jej neslúžil, ak tu naozaj vládne. Koľko sme mali doteraz ministrov, ktorí podali demisiu, lebo nechceli slúžiť oligarchii. Po takých ministroch som vždy túžil. U mňa plus. Takto nejako by sa mal chovať minister, ktorého by som si prípadne aj mohol vážiť.

Náš velikán Igor Matovič šiel vo svojich hlbokých analýzach ešte ďalej. Vraj je Tomáš Drucker zbabelec. Nuž neviem. Asi máme každý iné predstavy o tom, kto je zbabelec. Podľa Matoviča by bol hrdina, keby si ako tak zapamätal čo hovorí Matovič a potom by to ako tak súvisle a možno aj presne zopakoval po ňom. Tak ako to robia na tlačovkách jeho nesmierne hrdinskí kolegovia v OĽANO.

Podľa neho je prospechár, lebo Gašpar je jediná záruka, že jeho podnikateľské aktivity budú nevyšetrené. Nuž ak by to tak malo byť, hlavne si myslím, že jeho pozícia sa jeho rezignáciou zhoršila. Už nie je ministrom. Už je občanom. Iste, známosti ostali a možno aj vďačnosť Gašpara, že ho nevyhodil. Lenže čo teraz, keď odišiel aj Gašpar. Tak mám pocit, že ten Drucker v pozícii prospechára nie je až tak úspešný.

A ešte ma na tlačovke zaujala jedna vec.

Tomáš Drucker na otázku novinára ako je na tom so zdravím, jednoznačne odpovedal.

Zdravotné problémy má ako následok úrazu, ktorý mal desať rokov dozadu. Niekedy sa mu to vracia späť a vtedy to je nepríjemné.

„ Ako vidíte, neumieram. Žijem. Nie je to také zlé.“

Ani slovo o neuveriteľnom tlaku najprv ulice, slušných ľudí a na záver to celé ešte dorazil Igor Matovič a jeho tlačovky a útoky. Keď jeho manželka zrušila svoju firmu, tak sa vlastne podľa neho priznala ku korupcii.

Každý doktor vám povie ako súvisí fyzické zdravie s psychickou pohodou, duševnou vyrovnanosťou.

Viete si predstaviť čo by z toho vytrieskal Igor Matovič? Aký obrovský politický kapitál?

K dvom zavraždeným mladým ľuďom by okamžite pribudol jeden politicky uštvaný opozičný politik, bojovník proti kradnutiu a klamstvám Igor Matovič.

U mňa, pán Drucker, obrovské plus.

A tak rozmýšľam, koľko sa nám po uplynulých týždňoch v našej spoločnosti, po raketovo krátkej  kariére ministra Druckera v pozícii ministra vnútra, koľko sa nám v ďalších voľbách prihlási do politiky- či už ako poslanci alebo do riadiacich funkcií na ministerstvách, koľko sa nám prihlási skutočných osobností.

Koľko sa nám zjaví nádejných riaditeľov nemocníc, riaditeľov škôl. Koľko sa nám zjaví vo verejnej správe skutočných osobností?

Koľko schopných manažérov a podnikateľov sa pokúsi niečo urobiť s týmto štátom?

Nuž obávam sa, že žiadny príliv schopných ľudí do politiky a verejnej správy nám v blízkej budúcnosti nehrozí. Veď kto by túžil prejsť si Druckerovou cestou. Kto by túžil zistiť na vlastnej koži aké to je.

Nuž preto si myslím, že občania a slušnosť prehrali.

A je mi úplne jedno koľko oslavných mítingov zorganizuje Platforma za slušné Slovensko a ako bude zase žonglovať s číslami o počte účastníkov na námestiach.

Ja na námestí určite nebudem.