Založ si blog

Ochranár Mikuláš Huba, spoluautor Bratislavy/ Nahlas ďalšou obeťou Ficovej cenzúry? !

Pred niekoľkým dňami mi prišlo cez FB upozornenie od Mikuláša Hubu:

 

Test bdelosti cenzúry

Ak dnes o 21.35 pôjde na STV12 GEN, ktorý je v programe, bude to dôkaz, že naša televízna cenzúra dosiaľ nie je dokonalá. Cca pred pol rokom to stihli na poslednú chvíľu stiahnuť. Takže uvidíme, ako dopadne test dnes.

 

Ochranára a aktivistu Mikuláša Hubu si vážim už od čias socializmu. Obdivoval som jeho zapálenie a boj za krajšie Slovensko, za záchranu bratislavských historických cintorínov, záchranu ľudovej drevenej architektúry – dreveníc na Kysuciach či inde na Slovensku / v jednej z nich som po revolúcii na pozvanie priateľa dokonca strávil víkend – bolo to ešte krajšie, než som si predstavoval podľa správ mojich priateľov z Bratislavy. /

 

Mikuláša Hubu som si vážil a obdivoval hlavne za to, že bol jedným z vydavateľov a autorov jedinečnej publikácie Bratislava/ nahlas. Nikdy nezabudnem na ten pocit, keď mi ju počas príprav folkového festivalu Martinské folkfórum v 1987 roku priniesol z Bratislavy môj priateľ, novinár Alino Cisár a nechal mi ju dva dni na prečítanie. / ináč, celoslovenský folkový festival Martinské folkfórum, ktorý sme pripravovali spoločne s priateľmi,  bol o rok na to zakázaný na svojom jubilejnom piatom ročníku. Počas hlavného koncertu „niekto“ zrazu vypol prúd na pódiu, v sále a v ostatných priestoroch samozrejme prúd bol, a kým sme sa spamätali, iný „niekto“ otvoril dokorán dvere domu kultúry a začal vyháňať obecenstvo, že festival skončil. Na pódiu stála rozohratá kapela a moderátor bezmocne čosi nemo hovoril do nemého mikrofónu. Šokovalo nás to, hoci do istej miery sme to aj čakali. Len nie hneď a nie takto. Osobnosti českého folku Vladimír Merta a iní nám to predpovedali už možno dva roky. „ Ešte nie ste úplne opozičný festival, ale režimový už tiež nie“, vravel nám Vladimír Merta.  Šiesty ročník nám už nedovolili ani len pripravovať, nie to ešte aj realizovať./

 

Bratislavu/ nahlas som obdivoval čiastočne pre obsah – mnohé veci som sa dozvedel, hoci väčšinu som poznal a myslel si to isté, aj keď nie až s takou detailnou odbornou erudovanosťou ako autori, ale hlavne som ju a jej autorov obdivoval za to, že ju vydali. Pre mňa to bola v tých rokoch  najvýznamnejšia disidentská akcia v celom Československu. Videl som obrovský rozdiel v tom, že vo vtedajších samizdatových Lidových novinách chartisti napíšu niečo kritické o režime, a v tom, keď sa niekto pokúsi vydať „ súhrnnú správu o stave spoločnosti“.  To bolo niečo úžasné! A že autori neskončili vo väzení je len zásluhou prepojenia nezávislej scény s oficiálnou. To bol skvelý nápad. Jednak mala publikácia oveľa väčší dosah – čitateľ mal väčšiu možnosť uveriť publikácii, lebo si tam medzi signatármi našiel svoju osobnosť, ktorej veril a tak veril aj publikácii a Pravda sa mohla aj pokrájať vo svojich útokoch na protištátne živly, rozvracanie a ohováranie republiky. / ináč, kúzlo nechceného bolo, že protištátne živly sa pod publikáciu podpísali a uvedomelý angažovaný novinár Pravdy chránil dobré meno vtedajšej prekvitajúcej socialistickej spoločnosti anonymne – tuším to bola nejaká Dana … jeho ženské meno som  už dávno zabudol./

No a druhý praktický dôvod bol ochrana autorov. Iste si za publikáciu svoje užili, ale na druhej strane, skúste zavrieť autora za text s ktorým súhlasia aj spisovatelia z oficiálnej scény.

Skúste zavrieť autora za text, pod ktorý sa podpísal aj poslanec socialistickej SNR, člen ÚV KSS a súčasne aj predseda Matice slovenskej Vladimír Mináč.

Iste aj vďaka tomu autori a vydavatelia neskončili úplne najhoršie – to jest vo väzení. Ale to nič nemení na fakte, že to bolo najvýznamnejšie opozičné vystúpenie tých čias.

Toto nebol len skvelý autorský a vydavateľský čin, to bol už skoro návod na to, ako zmeniť spoločnosť. Škoda, že sa z neho nevieme poučiť a  za vrchol múdrosti pokladáme prázdne ideologické kecanie, kde tu aj omašličkované odvážnymi vystúpeniami hercov na kadejakých tribúnach.

 

Zaujíma ma Mikuláš Huba a zaujíma ma aj cenzúra v televízii. Avizovaný program Gen o Mikulášovi Hubovi som si pozrel. Čuduj sa svete, odvysielali ho. Niežeby to bol priamo dôkaz, že cenzúru za Fica nemáme, ale je to aspoň prejav toho, ako píše autor, že cenzúra nie je dokonalá.

 

Nuž a o čom bol tento program vhodný na cenzurovanie podľa MH?

Z hľadiska cenzúry úplne o ničom.

 

Bol to normálny, kultivovane pripravený dokument o jednej našej významnej osobnosti – o Mikulášovi Hubovi. Vystupoval tam on, kde tu nejaké iné významné osobnosti vyzdvihli jeho prínos – Fedor Gál, Martin Bútora. Ľudskú stránku ochranára sympaticky priblížila jeho manželka. Všetko s citom, bez zbytočného zveličovania a vychvaľovania. Skrátka, dobre urobený dokument. K nejakej kritike sa Mikuláš Huba priblížil len na jednom mieste, keď povedal, že niektorí z jeho priateľov ochranárov sú dnes podnikatelia, peniaze sú pre nich na prvom mieste a ochrana prírody či kultúrnych pamiatok ich už nezaujíma. Neuviedol ani jedno meno a povedal to tak všeobecne, že nielenže divák, ale ani tí jeho priatelia možno netušia, že hovorí o nich.

 

Takže čím si tento dokument zaslúžil podľa Mikuláša Hubu cenzorskú pozornosť zlého  Fica a jeho poskokov?

Hádam len nie tým, že tam povedali po dve tri neškodné vety Gál a Bútora?

Alebo nebodaj preto, že bol Mikuláš Huba štyri roky poslancom za Igora Matoviča a jeho naozaj preúžasné hnutie OĽANO?

 

Verím nášmu ochranárovi, že pred pol rokom program o ňom na poslednú chvíľu stiahli. O dôvodoch prečo to bolo, by sa možno dalo diskutovať.

 

Na chvíľu odbočím, ale nie celkom. V českej televízii mi pred niekoľkými rokmi  na poslednú chvíľu stiahli z vysielania film americkej nezávislej scény. Dialo sa vtedy niečo dôležité – možno niekto prišiel na návštevu, alebo bol nejaký športový prenos. Pamätám si len, že som prišiel o film, na ktorý som sa tešil. Tá dôležitá udalosť už dávno zapadla prachom zabudnutia. Na internete televízie bola vtedy vášnivá debata – zo zvedavosti som si ju čítal – prečo nechali bežať toho socialistického Majora Zemana, tú starú komunistickú vykopávku a vyhodili skvelý americký film.

Čítal som diskusiu a myslel na to, či fanúšikovia amerického nezávislého filmu vôbec rozumejú o čom tie filmy sú. Či im neuniká jeden ich rozmer – takpovediac spoločenský.

 

Komunistický seriál o Majorovi Zemanovi ostal vo vysielaní kapitalistickej, hoci aj verejnoprávnej televízie a naopak, americký nezávislý film z neho vypadol z jednoduchého dôvodu. Na americký nezávislý film som sa tešil ja, potom všetci tí vášnivo diskutujúci a možno ešte tisíc divákov. Socialistickú limonádu, ktorú som ja nepozeral ani za socíku, sledovalo možno stotisíc divákov. A tým je povedané všetko. / ale, aby som seriálu zase nekrivdil. Zo dva diely som za socíku predsa len videl. Jeden z nich bol o mojej obľúbenej undergroundovej skupine The Plastic People Of The Universe v hlavnej úlohe s Jiřím Lábusom. To bola naozaj lahôdka! Lábus sa vraj po novembri Plastikom za to ospravedlnil. Lepšie ako klincom do oka. Ale honorár a ďalší profit nemajetkovej povahy vyplývajúci z tejto úlohy asi nevrátil. Ale zaplať pán boh aspoň za to gesto slušnosti.

 

Presne takto to mohlo byť aj so zrušenou reláciou GEN. Sleduje ju pár divákov.

 

Ako hovorí guru pravicovej politiky a jej súčasný najväčší filozof Richard Sulík, možno budúci premiér – ako ho nepredbehne iný pravičiar Andrej Kiska, – trh všetko vyrieši.

 

Takže takto to trh vyriešil. Nech ide do čerta nejaký nezávislý americký film, nejaký dokument o slovenskej významnej osobnosti – napríklad o Mikulášovi Hubovi. Majora Zemana nám treba. A keď je 50 výročie obsadenia Československa sovietskymi vojskami treba dať do verejnoprávnej televízie prejav bývalého zväzáka a dnes pravicového prezidenta Andreja Kisku a relevantnú debatu významného novinára Roba Kotiana s historikom Stanislavom Sikorom nech trh odprace kdesi na periférium do nezávislej internetovej televízie.

 

Tak to jednoducho chodí, pán Huba. Netreba v tom hneď hľadať  hlboké posolstvá bratislavskej intelektuálnej kaviarne.

 

Nakoniec, čitateľ si môže, ak chce, napísať teraz na čistý list papiera významné osobnosti nášho spoločenského života, s ktorými v poslednej dobe čítal nejaký rozhovor. Napríklad takí spisovatelia ako Pavel Vilikovský, Dušan Mitana, Dušan Dušek, Daniel Pastirčák. Kedy naposledy ste s nim čítali nejaký veľký rozhovor?

Ešteže tu máme aspoň Michala Hvoreckého. Ten to tematicky celé spoľahlivo pokrýva –  od homosexuálov, lesbičiek, Dúhového prideu,  bigotných katolíkov, Rostasa, Adely Banášovej Vicencovej – zabudol som na niečo? Aha, samozrejme, až po 5 či koľko D interaktívnu výstavu podľa novely Franza Kafku Premena.

 

Kľudne si, milí čitatelia, dosaďte svoje osobnosti.

 

Ale prejdime ku podstatnejším otázkam, na ktoré by som si rád niečo od Mikuláša Hubu prečítal.

 

Napríklad, aké to bolo byť poslancom v Matovičovom OĽANO. Napríklad, či si aspoň raz položil na stôl Bratislavu/ nahlas a vedľa toho Matovičove zobrané spisy jeho naozaj fundovaných analýz Ficovlády a skúsil ich odbornosť porovnať.

 

Či sa aspoň raz zamyslel nad tým, ako boli za túto naozaj jedinečnú publikáciu odmenení jej autori a aké peniaze berie Igor Matovič za svoje tlačovky a jeho poslanci za svoje buď mlčanie, alebo prázdne kecanie. Fakt neviem či je lepšie keď mlčia, alebo hovoria. Vychádza mi to narovnako.

 

Otvoril si Mikuláš Huba od radosti fľašu šampanského, keď Baštrnák vďaka neúnavnej práci Igora Matoviča a OĽANO musel vrátiť svoju vratku DPH 2 milióny EUR a za túto lekciu spravodlivosti sme my občania zaplatili za jedno volebné obdobie Matovičovej politickej eseročke cez 5 miliónov EUR. Rozdiel 3 milióny čistá strata, lebo nič viac neurobili. A to som ešte zhovievavý, že mu nerátam jeho podiel na celkovom úpadku politickej scény.

 

Na kandidátku OĽANO určite vstúpil Mikuláš Huba s nejakým cieľom a programom. Dokonca verím, že ten cieľ bol v jeho prípade spoločensky prospešný a nielen jednoduchý podnikateľský zámer – slušný príjem politika, ako to vidíme u iných poslancov. Tým na vyššom poschodí politiky už ani vyšší príjem nestačí, chcú ešte viac. / „Vstup do politiky je pre mnohých len niečo ako podnikateľský zámer“, ako povedal pred rokmi, dnes už, bohužiaľ mŕtvy, spisovateľ Peter Pišťanek. /

Zaujímalo by ma, ako sa mu podarilo ten program naplniť. Či bol spokojný.

 

Mohol by som sa pýtať ďalej, ale fakt sa mi nechce. Je to zbytočné.

 

Na záver len toľko. Mikuláša Hubu si veľmi vážim a veľa na tom nezmení ani jeho minulá účasť na kandidátke OĽANO.

 

Takých poslancov ako je on, by sme v parlamente potrebovali. Vzdelaných, múdrych a slušných.

 

Ale voliť som ho nevolil, lebo by som tým podporil Igora Matoviča.  Keby tak raz Matovič a jeho „odborníci“ vyhrali  voľby a dostali sa do vlády, to by ešte len Mikuláš Huba videl čo by sa ti dialo.

Bratislavu/ nahlas by mohli s priateľmi vydávať dva krát do roka.

 

Boli časy, keď Bratislavskí intelektuáli vedeli prísť s niečím čo zaujímalo naozaj celé Slovensko, čo bolo užitočné aj v širšom kontexte. V poslednej dobe sa mi vidí, že okrem ideologických schém lebo Putin, lebo Fico, lebo cenzúra – ktorá možno ani nie je v takom  rozsahu ako sa im vidí, lebo socializmus a nebodaj jeho hrozba, lebo dôchodok, lebo sociálne balíčky, … lebo, lebo, nevedia naši pravicoví bratislavskí intelektuáli ponúknuť žiadny program, žiadnu alternatívu.

 

A to je podstatný problém

Pravicoví voliči nemajú koho voliť.

A keď aj volia, tak to buď neskôr ľutujú, alebo nevedia na obhajobu svojej voľby povedať ani tri súvislé súvetia. Zhrnú to do jednej vety – nebudem voliť Fica.

A tieto, naozaj minimálne tlaky voličov na pravicu spôsobujú aj postupný úpadok pravicovej scény. Tým sa kruh uzavrie.

Za to môže, a veru je aj zodpovedná pravica.

Za to už naozaj nemôže zlý Fico. Ten sa z toho tak nanajvýš môže tešiť.

Vraciame sa 50 rokov po okupácii v 68 roku do mentálnej úrovne 50. tých rokov socializmu?

27.08.2018

V posledných dňoch sme v našich médiách zo všetkých strán zaplavovaní článkami o okupácii v 68 roku, o tom ako to bolo ale naozaj tentoraz naozaj, čo by bolo keby nebolo, či je Dubček zradca, viac »

Okupácia Československa v 68 očami dvanásťročného chlapca / úryvok z prozaickej knihy Ján Brezina Spievanie dospievanie */

25.08.2018

Zomrel Josif Vissarionovič Stalin. Zomrel Klement Gottwald. Čo robiť? Ako ďalej bez nich, bez architektov svetlých zajtrajškov? To nám nemali urobiť, len tak, bez ničoho, bez prípravy si zomrieť viac »

Pussy Riot na Pohode vyzlečené do hola.

09.07.2018

Na Kaščákov hudobný festival Pohoda chodím aj s manželkou už dlhé roky. Určite som tam bol možno trinásť štrnásť krát. Vždy ma na ňou zaujmú viacerí hostia. Niečo sme si našli aj viac »

Petra Stano Maťašovská, RTVS

Petra Stano Maťašovská rezignovala

15.10.2018 22:51, aktualizované: 23:28

Šéfka rozhlasového spravodajstva RTVS bola autorkou interného dokumentu, ktorý pobúril opozíciu.

Turecko Saudská Arábia novinár zmiznutie konzulát prehľadan

CNN: Saudská Arábia sa prizná k zabitiu Chášakdžího

15.10.2018 22:44

Novinár je nezvestný od svojej návštevy saudskoarabského konzulátu v Istanbule.

kirill

Ruská pravoslávna cirkev prerušila vzťahy s konštantínopolským patriarchátom

15.10.2018 22:16

Ide o protest proti schváleniu žiadosti Ukrajiny o autokefálnu, teda nezávislú cirkev.

Kazakhstan Russia Space Station

Havária ruského Sojuzu mohla byť sabotážou

15.10.2018 21:24

Agentúra RIA Novosti sa odvoláva na anonymný zdroj z ruského kozmického priemyslu.

jabrezina

Tak si myslím ...

Štatistiky blogu

Počet článkov: 14
Celková čítanosť: 35561x
Priemerná čítanosť článkov: 2540x

Autor blogu

Kategórie