jabrezina

Áno, Robert Fico je cynický, Igor Matovič je gentleman a bojovník za spravodlivosť a Fero Joke je hrdina. To je obraz dnešných dní. A samozrejme, aby som nezabudol, my všetci sme zodpovední za upálenie, zhorenie, ako sa vám páči, dvoch malých detí.

Robert Fico je cynický, lebo otvorene povie v parlamente, že nevidí dôvod prečo by mala naša vláda odškodniť matku, ktorá vyliala pri rozkurovaní ohňa do piecky fľašu benzínu a podarilo sa jej pri tom podpáliť vlastnú chatrč a potom z nej ušla a nechala tam uhorieť svoje dve malé deti. A poslankyňa z PS, meno nie je dôležité, ja tieto ich progresívne klony aj tak pokladám všetky za rovnako  … oné, akoby som to najlepšie vyjadril. Á, už viem, výkvet nekonečnej manažérskej zručnosti Michala Šimečku a jeho dokonale prepracovanej personálnej politiky. Cez dômyselne vypracované sito kvality sa v PS nedostane nikto, kto má IQ vyššie ako počet rokov po strate panictva. Tým nechcem povedať, že by tam fakt nikto, kto má IQ vyššie, nebol. Možno je. Ale je to len vďaka tomu, že to tají pred Michalom a celým ústredným výborom PS. A ak chce dostávať svoj poslanecký plat, musí to tajiť aj pred celou spoločnosťou. A celkom sa mu to darí. Napríklad, verejne nikdy neprezradí, že vie, kto je to Masaryk. / Ináč, nie je to úžasné, že členka ústredného výboru najdemokratickejšej, najpokrokovejšej strany aká tu kedy bola, netuší, kto bol náš prvý – demokratický prezident? Že netuší, kedy vzniklo Československo, ktoré bolo medzi dvomi svetovými vojnami radené medzi najdemokratickejšie režimy v Európe? Netuší to táto členka ÚV PS, najdemokratickejšej strany. Aj keď ona možno ani netuší, že boli dve svetové vojny. Možno si myslí, že nespravodlivá vojna na Ukrajine je prvá vojna v histórii vesmíru. A už vôbec netuší, že vojny sú od nepamäti nespravodlivé. Nuž, milí priatelia, ak toto nie je pokrok, tak potom už naozaj neviem, čo by malo byť pokrokom. Hádam len nie objav kockatého kolesa do môjho fúrika na drevo.  Aj keď pripraviť sa musíme na všetko./

Igor Matovič je gentleman a bojovník za spravodlivosť. Tuším jediný, ktorý v tom ľútom boji v parlamente odvážne pokračuje, samozrejme, za naše prachy, a to celkom slušné. Poslankyniam v pohode vynadá do ku …, na jednu tuším aj podal trestné oznámenie, poslancovi povie ču …, inému plnoštíhlemu zase, že je vykŕmený , či vypasený, dobre som nerozumel zo záznamu. A vraj nejaký športovci z Hlasu ho chceli inzultovať. Zaplať Pán Boh, že odjakživa pohŕdam politikmi a nechcem medzi nimi ani s nimi pracovať. Keby mne povedal v parlamente Igor najspravodlivejší, že som ču … , tak som mohol pred Vianocami sedieť v cele predbežného zadržania za to, čo by som mu povedal a aj urobil.

Predsedajúci Dubéci sa snažil počas vystúpenia Roberta Fica začínajúci konflikt urovnať. Bohužiaľ sa mu to veľmi nedarilo.  To nie je kritika. To je len konštatovanie. Hádam sa z toho aspoň trochu poučí. Možno si Dubéci  konečne uvedomí, že s Igorom sa jednoducho nedá. Možno mu konečne dôjde, že to bolo celé len jedno politické divadlo s cieľom vyvolať konflikt. A čo urobí predsedajúci Raši? Pred ním sa strkajú Plevíková s Matovičom a on v pohode ohlási ďalšieho vystupujúceho. Truľo jeden, za takéto kvalifikované / typujem to na nejakých päť až sedemtisíc EUR /   vedenie porady niekde vo fungujúcej súkromnej firme by letel na hodinu. Možno by vyrazil aj dvere na úrade práce. A čo naša najlepšia a najvýznamnejšia parlamentná iniciatíva? Tuším sa tie múdre a odvážne ženy volali Nenecháme sa premlčať.  Nič, ani mäkké f nepovedali na to, že Igor najmúdrejší nadáva ich kolegyniam do  …., že do nich strká. Ani len Holečková dojato nevyronila slzu, a tá veru dokáže byť dojatá na počkanie kedykoľvek a prečokoľvek. Ba ani len, vždy príjemne diskutujúca Mesterová neskákala Igorovi do reči, keď poslankyniam nadával. Ba kieho. Ešte to tak. Jediný, kto mal naozaj gule, bol v tej chvíli Igor Matovič, ktorý sfúkol Michala Šimečku. Vraj na zasadnutí parlamentu mlčal. Môžem potvrdiť. Nenadával žiadnej poslankyni. Ale sa ich ani nezastal. Teraz za boha neviem, čo z toho Igorovi Veľkému viac vadilo.

Chvalabohu, po skončení zasadnutia parlamentu chytil Šimečka druhý dych a už ohlásil ďalší protestný míting v Bratislave.

A opäť, samozrejme, ako ináč, ozval sa aj Roman Mikulec vo svojom pôvabnom videjku kdesi spod Devína, či odkiaľ. Trefne okomentoval agresiu koaličných poslancov.

Neviem, ako vy, ale ja toho chlapa fakt milujem. A tá charizma. Ešte šťastie, že som heterosexuál. Inak neviem, neviem.

Pre mňa osobne jeho videjko, rozhodne najlepší slovenský Stand Up za poslednú dobu. Bože, a ten jeho úprimný a odvážny pohľad do kamery, skoro až úplne do duše diváka. Ja toho chlapa fakt milujem. Nech sa potom stendapička Simona nečuduje, že sa pri nej idem unudiť k smrti. A je mi úplne jedno, ako je na tento svoj vlastný vynález – výraz  stendapička – hrdá. Ja som ho od nej počul už aspoň päťkrát, a to ju fakt absolútne ani trochu nesledujem. Ale čo narobíš, keď ju všade volajú a prehliadnuť sa fakt nedá. Taká je veľká.  Stendapička. Ani neviem, či niekto okrem nej ešte tak tvorivo obohatil našu krásnu ľubozvučnú slovenčinu. Minister Drucker by ju mal okamžite vodiť po školách na besedy a vystúpenia. A pokrokové, demokratické súdružky profesorky literatúry by od radosti a dojatia prežívali intelektuálny orgazmus priamo pred svojimi študentmi. A tí, vidiac pokrokovosť svojej profesorky by zvlhli rovnako. A všetci by sme boli šťastní až na veky vekov. Ba možno aj dlhšie.

Samozrejme, nesklamali ani naše intelektuálne elity. Aj sa trochu, neškodne, alibisticky pohoršili, aj trochu pomudrovali, že je chyba na obidvoch stranách. Ešte to tak, že by spomenuli trochu vážnejšie a adresnejšie veľkého Igora. Veď tým nehoráznym a jemu vlastným primitívnym spôsobom devalvoval vystúpenie premiéra Fica počas hodiny otázok a odpovedí, na ktorú ho pozval práve parlament. Tuším je to SMERák. A ešte Lebo Fico. Neviem prečo to nenapísali poslanci do pozvánky – že premiéra nepozývajú na to, aby im odpovedal na otázky, ale aby ho znevažovali a urážali. A nie som si tiež celkom istý, či si my občania platíme premiéra, aby robil fackovacieho panáka nejakému ….. vidíte, a teraz mi za boha nevie prísť na rozum priliehavý terminus technikus akoby som nazval Igora Matoviča. Už som si spomenul. Aby robil fackovacieho panáka nejakému Igorovi Matovičovi. Takto je to myslím presné a hádam aj výstižné. Nič presnejšie a výstižnejšie ako Igor Matovič jednoducho nevymyslím. V tom je obsiahnutý celý vesmír Igorovej múdrosti. A herec Milan Kňažko môže tisíc krát zahrať múdreho, že on Igora Matoviča nikdy, ale naozaj nikdy … oné,  toto. On ani Mečiara na počiatku jeho vzostupu, ešte to tak, božechráň.

Povedzme si to rovno. Čo také zlé vlastne v parlamente spravil Igor Matovič? Veď len vulgárne nadával naničhodným SMERáčkam, či HLASáčkam.

Veď len napĺňal odkaz ikony našej demokratickej, novinárskej elity Petra Schutca. Že máme SMERákov dehumanizovať. Tak ich teda dehumanizujeme. A celá opozícia pri tom ochotne a mlčky asistuje. A občas do toho odvážne píska na píšťalke, ktorú si čírou náhodou priniesli všetci do parlamentu. Píšťalka je totiž povinná výbava kabelky či tašky našich poslancov. Niečo ako rúž na pery, či prezervatív u tých mladších.

A samozrejme, božechráň, žeby na raste rozpoltenosti a rozhádanosti našej spoločnosti, na budovaní dvoch nezmieriteľných, nepriateľských táborov mali nejaký podiel naši skvelí novinári, naši skvelí herci, ktorí vám v pohode po predstavení v divadle urobia politické školenie mužstva. Kde sú tie staré dobré časy, keď ste po predstavení v divadle mohli pozvať známych či priateľov na pohárik vína? Teraz? Ani náhodou. Jednak vám najmúdrejší herci rozprávajú niečo mimo scenár –  možno ste si už všimli, že keď herci začnú rozprávať mimo scenár dobrej literárnej predlohy, tak je to v lepšom prípade nuda, lebo zväčša nič nevedia a v tej svojej nevedomosti sa tvária neskutočne múdro, alebo v horšom prípade vám prinesú nejaké politické posolstvo. Už ste niekedy skúsili počúvať, povedzme takú Kristínu Tormovú? Richarda Stankeho?  Mám spomenúť ďalšie mladé babenky s peknými tváričkami, s ktorými by som nedokázal vypiť v kľude ani kávu? A celé zástupy ďalších? Ešte aj keď sa pokúsia robiť satiru, že ich riadi  britský agent Šejkspír, tak umieram nudou. A keď sa ku bratislavským elitám pridajú aj herci z vidieckych, a veru aj dobrých divadiel, a odvážne hovoria, že aj ich riadi britský agent Šejkspír, tak mi ich je už naozaj ľúto a vravím si: to mám ísť na nich do divadla? Mám si v najnevhodnejšej chvíli počas predstavenia spomenúť, že sú nielen hlúpi, ale aj čosi úplne iné? To už fakt nemám iné starosti? –  ale poďme späť. Po takomto zážitku buď stratím úplne chuť s niekým sa rozprávať, alebo, čo je ešte horšie, dostanem strach, že sa tie politické kecy hereckých aktivistov mohli niekomu fakt páčiť, a že mi ich bude chcieť pri stole ešte kvetnato vychváliť. A ja tam budem musieť s nimi premlčať a pretrpieť hodinu svojho života. Tak to ani náhodou. Bohato si vystačíme v príjemnom rozhovore sami s manželkou. A do divadla už po päťdesiatich rokoch našich pravidelných návštev radšej ani nechodíme.

A nič na tom nemení ani to, že už odvážnym hercom vyschla inšpirácia, ak nejakú vôbec mali. Ba ani to, že už necítia po predstavení potrebu rozprávať divákom nejaké nudné agitky. Ja som zase pre zmenu stratil dôvod mazať svoju pamäť a nemyslieť na ich  povrchné hlúposti z angažovaných estrád. Zobral som jednoducho na vedomie, že si ma herci po päťdesiatich rokoch návštev v divadle ako diváka nevážia. Že po takých divákoch ako som ja, oni vôbec netúžia.

V posledných dňoch rozvírila hladinu spoločenského života správa o tom, že náš úžasný komik Fero Joke sexuálne obťažoval dvoch mladých mužov. Musím sa priznať, že mi je nejaký Fero Joke úplne ukradnutý. Na jeho humore som sa jediný raz nezasmial. Že sa vypracoval odkiaľsi z Oravy až do našej krásavice na Dunaji, do Bratislavy a, že si sním potykali niektoré významné bratislavské celebrity, a je na to aj nesmierne hrdý, to mi je tiež ukradnuté. A ani mu to nezávidím. Nech si žije. A, aby som pravdu povedal, jeho sexuálne obťažovanie dvoch mladých mužov ma až tak nevyviedlo z miery. Ba ma ani veľmi neprekvapilo. Celkom mi to pasuje k jeho hlboko intelektuálnemu humoru. Viac ma pobavilo celé to divadlo okolo neho.

Tak Fero Joke je vraj hrdina. Hrdinsky sa priznal k svojmu činu. / po tom, čo ho dvaja mladí muži rozniesli na sociálnych sieťach, po tom, čo náš statočný hrdina nevedel, či náhodou nemajú mladí muži nahraté aj nejaké podarené videjko / A  časť bratislavskej elity z toho od nadšenia padá do úžasu. Keby som bol mladý, tak si jeho portrét okamžite zavesím v detskej izbe na čestné miesto. Aby som mal plnohodnotný vzor v čase dospievania. Keby som bol mladší a mal syna, tak na neho jemne pedagogicky pôsobím: aj keby som ťa mal zabiť, tak z teba vychovám slušného, statočného hrdinu bratislavskej smotánky Fera Jokea. / L+ S, v niektorej z ich úžasných scén. Mám všetky ich platne ešte zo socíku, všetky Cd po novembri. Dokonca aj vzácne a potom zakázané Nečakanie na Godota, zo zlatých šesťdesiatych a niekoľko ďalších kníh. Tak mi to hádam všetci Ferovia Jokeovia odpustia, že sa pri nich nudím. Že som pri počúvaní programu Ťažký týždeň ľahký ako pierko a vznášam sa v povetrí nad našou dedinou a po Ťažkom týždni sa mi zrazu všetko zdá múdre, vtipné a inteligentné. Ešte aj tá púpava na lúke za dedinou sa mi zdá vtipnejšia ako Ťažký týždeň. Veď preto sa ten program aj tak volá.

Ale aspoň už viem od našich celebrít, že keby som nebodaj sexuálne zneužil niekoho z hnutia My sa premlčať nenecháme, tak stačí, aby som povedal, že som si s kamarátmi vypil trochu viac a poslankyňa Holečková mi okamžite odpustí, ba ma už takto hrdinsky napraveného hádam aj vystíska. Čo by bolo tento krát sexuálne zneužitie zase mojej osoby. Ináč si totiž neviem predstaviť, že by som tejto sympatickej dáme dovolil aby sa ma dotkla.

Ale, milí priatelia. Na záver by to chcelo ešte happyend. Fero Joke  nakoniec prišiel o reklamu v istom obchodnom reťazci a nejaké prachy s tým spojené.

Rovnako, ako prišiel o reklamu a sponzorov pred časom zápasník Atila Végh, keď verejne vyjadril podporu Petrovi Pellegrinimu v prezidentskej kampani a naše médiá ho za to rozniesli na kopytách. Kam sa na to hrabe Fero Joke. Jeho chrumkavo komentovali aký je vlastne hrdina.

A tak mi to priatelia vychádza tak, že podľa názoru našich bratislavských celebrít a našej novinárskej elity je v našej krásnej Slovenskej Samostatnej Demokratickej Džamahírii / skratka SSDDž / sexuálne obťažovanie dvoch mladých mužov  rovnaký prečin, ako verejne vysloviť podporu Petrovi Pellegrinimu. Až sem sme to v časoch progresívneho pokroku dopracovali.

A SMERáci ma budú do nekonečna otravovať kecmi o nerovnakom metri, ba až kilometri.

Ak toto nie je ukážka naozaj rovnakého metra, tak už fakt neviem, čo by ešte tí rozmaznaní SMERáci chceli.

Ale poďme milí priatelia k ďalšiemu hrdinovi dnešných dní. Povedzme k takému študentovi Murovi. Keďže som o ňom už pár viet napísal, predsa len sa k nemu ešte vrátim. Dosť nekriticky som ho vychválil, keď som o ňom napísal, že to je progresívny primitív. Ospravedlňujem sa za svoj omyl. Ja som si fakt naivne myslel, že večer predtým sedeli s kamarátmi niekde na pive a nadávali na Fica a on potom rozjarený v dobrej nálade odvážne a hrdinsky načmáral kriedou na chodník svoje životné opus magnum.

No ukázalo sa, že to s tým opusom, ba aj s odvahou bolo trochu ináč. Kde sa vzala, tu sa vzala, pri Murovi zrazu stála poslankyňa PS. A aj tá bola ešte tuším chránená imunitou. A keď ho riaditeľka školy prichytila pri tvorbe nesmrteľného diela, a on celý rozklepaný čosi koktal na svoju obranu, hneď ho zobrala pod svoju ochranu pani poslankyňa. Vraj si Muro môže písať na chodník čo chce. Je to jeho právo. No a potom už náš Muro rozdával svoje múdrosti v pokrokových médiách presne tak, ako som to predpovedal. Dokonca svojim hrdinským činom zapálil iskru kriedovej revolúcie. Ak si už dnes nepamätáte čo to vlastne kriedová revolúcia je, tak vám aspoň trochu našepkám: bola to najvýznamnejšia revolúcia od Novembra 89, bolo to odvážne a statočné a hrdinské vzopätie celej spoločnosti proti útokom na demokraciu nehanebnej koalície,  bola to revolúcia, ktorá svojim významom dokonca úplne prekryla úspešný celoštátny generálny štrajk, ktorý vyhlásil charizmatický, všetkými politickými masťami mazaný predseda SAS Branislav Grohling.

Buď mu zato večná vďaka.

Muro prijal aj pozvanie na vystúpenie na protestnom mítingu v Bratislave. Okrem svojho čerstvo zloženého protest songu na oslavu kriedovej revolúcie, ktorý s obrovským úspechom na pódiu zahral, to som trochu prehnal, skrátka ho predviedol, Muro vystúpil aj s dôležitým filozofickým posolstvom.

„ Musia sa nás báť!,“ vrieskal ako o dušu svoje tolerantné, humanistické posolstvo na päťdesiattisícový dav na námestí. „ A už sa nás aj boja“, kričal z plných pľúc ďalej. A dav mu pripravil obrovský aplauz. Standing ovation  nemalo konca kraja. Aj keď je pravdou, že ani pred vystúpením študenta Mura na námestí nikto nesedel v kaluži. Čo tam potom, keď ide o historickú pravdu, alebo ako to povedala jedna nesmrteľná velikánka mainstreamovej dezinfoscény – „ o pravde sa nediskutuje“.

Náš hrdina dnešných čias, študent Muro, potom ako vymietol všetky možné redakcie a porozdával svoje rozhovory každému, čo hoci len z diaľky smrdel aspoň trochu progresívnym pokrokom, nakoniec odcestoval späť do rodného mesta. Možno tam odsurfoval na zadnom nárazníku posledného vlaku, ktorý ešte na Slovensku nehavaroval, alebo nemal aspoň poruchu európskeho významu. Selfíčko z cesty možno  potom zavesil na sociálne siete. Aj to vzbudilo aký taký ohlas, ba veru aj dostal zopár likeov. Aj keď na svojich českých kolegov, vlakových surferov tentokrát nemal. Pôvabné a umelecky pôsobivé selfíčko o tom, ako ani nezbadali, že po ceste stratili zo strechy vlaku svoju kamarátku a potom zbytky jej mladého tela pozbierali niekde povedľa železničnej trate nejakí, nekonečne nudní obstarožní príslušníci rakúskej železničnej polície, obletelo sociálne siete. Po slovensky povedané – stalo sa virálnym. Na ich likey veru nemá Muro ani so svojim nakresleným filozofickým posolstvom s kokotom na chodníku pred školou.

Na vrchole svojej slávy  nakoniec dostal študent Muro pozvanie aj do relácie Lívie Pavlíkovej. Áno, dobre tušíte. Je to tá, ktorá sa pýtala na Dúhových prideoch mladých ľudí koľko máme pohlaví a prečo sa im na podujatí tak páči. Skrátka a dobre, kládla kontroverzné otázky. Pamätám si ju ako pred rokmi dostala pozvanie na debatu do rozhlasu. Jej spolubesedujúcim bol mladý aktivista Macho / dúfam, že si meno pamätám /z mimovládky Mladí proti fašizmu. Mala to byť ukážka demokratickej debaty a jednou ranou mali liberálni demokrati súčasne zabiť ďalší klinec do rakvy mladučkej Lívie. Tej Lívie, za ktorou chodili nenápadne do školy policajti tak, aby to všetci videli.

Priateľská atmosféra v štúdiu pomaly upadala tou mierou, akou demokratický redaktor začal tušiť, že Lívia má navrch. Naozaj som sa skvele bavil na tom, ako mladý antineonacista ani netušil o čom to je. Redaktor už stokrát oľutoval ten svoj nápad pozvať ich do štúdia oboch spoločne. Iste nasľuboval svojim šéfom ako to mladej Lívii natrú. Nuž, ale odkiaľ mohol vedieť, že mladý pokrokový zväzáčik je taký korunovaný drúk.  / Nakoniec to opäť ukázal v nedávnej debate s Milanom Mazurekom. Macho je fakt nebezpečný. Takýto ľudia ako on by mali mať povinne niečo ako zbrojný pas, ak chcú pracovať s mladými. Vďaka takým ľuďom ako on, mladí nieže nebudú proti fašizmu, ale možno nakoniec ani nebudú vedieť čo to fašizmus vlastne je. /

Redaktorovi definitívne došlo, že miesto verejnej popravy mladučkej Lívie, sa to pomaly, ale isto vyvíja k jej morálnemu aj filozofickému víťazstvu. Darmo je. Demokracia je pekná vec. Ale len vtedy, ak to kvalitne naložíte niekomu s kým nesúhlasíte. Ináč demokracia fakt nemá význam. Hádam tu nie je demokracia preto, aby si mohla nejaká onálepkovaná, režimom prenasledovaná mladučká Lívia, len tak mudrovať beztrestne v médiách o tom čo si myslí a prečo si to myslí. To kam by sme takto došli, súdruhovia demokrati? To za toto vaše mamičky a oteckovia štrngali na námestí kľúčmi vo chvíli, keď sa už štrngať kľúčmi konečne mohlo?

No a tak sa redaktor postupne, potichu zmenil z redaktora na ďalšieho účastníka debaty. Kde tu dovysvetlil slová hlúpučkého, ale o to arogantnejšieho mladého progresívneho hrdinu – ale čo chcete po ňom, keď stojí na strane dobra a historickej pravdy -, kde tu sám pridal nejaký argument proti mladučkej Lívii. Hrali to na Líviu demokraticky fair play – dvaja na jednu. Napriek tomu to Lívia nakoniec ustála a podľa mňa v tom súboji čestne obstála. Možno ho aj argumentačne vyhrala, aj keď už to nebolo  až také presvedčivé víťazstvo, ku akému sa to spočiatku vyvíjalo.

No a táto Lívia si pozvala k sebe na rozhovor do štúdia nášho hrdinu študenta Mura.

Môžete dva krát hádať čo udatný hrdina našich progresívnych námestí urobil.

Nič. Nekonečne sa vyľakal pred stretnutím s mladou mamičkou a jej otázkami. Vyhovoril sa, že má teraz veľa školy. Ja sa domnievam, že Muro na tú verejnú debatu s Líviou nikdy nepôjde. Nie preto, žeby bol nebodaj múdrejší ako Macho. To určite nie.

On tam nepôjde, lebo to pozvanie platilo len pre neho. Pani poslankyňu Lívia nepozvala. Muro zrazu zistil, že už nebude chránený nejakou progresívnou sukňou, pod ktorú sa môže ukryť ako pod jadrový dáždnik.

Už nebude môcť pred preplneným námestím do nepríčetnosti vrieskať – Musia sa nás báť.

Bez námestia zrazu zistil tento progresívny hrdina, že sa bojí aj mladej mamičky Lívie.

Takýchto hrdinov uctievajú v pokrokovom PS. Fotografie takýchto mladých hrdinov vešajú ako vzor svojim deťom v detských izbách na stenu.

Takýchto hrdinov z mimovládok púšťa minister Drucker do škôl medzi naše deti.

To to je ten boj proti progresivizmu, ako ho vyhlásil premiér Fico a koalícia. Tak potom nech sa nečudujú, že budúce voľby prehrajú.

Nech sa nečudujú, ak vyhrá voľby Šimečka a pokrokové Progresívne Slovensko.

A keď vyhrajú, tento absolútny rozklad hodnôt, úpadok zdravého rozumu a nástup povrchnej hlúposti sa dočká svojho rozkvetu.

A darmo nám tu Mesterová mudruje vo verejnoprávnej televízii o Orwellovi, darmo knihu venuje mladému Kaliňákovi a poučuje ho o nej.

Mimochodom, ešte som hlúpejší rozbor románu 1984, výklad jeho posolstva ako ho predviedla Mesterová nepočul. Iste ho citovala zo svojho čitateľského denníčka, kde ho odpísala od svojej kamarátky a tá ho mala od kamaráta svojej kamarátky.

Mesterovej ani nedochádza, že Orwellizmus v tejto krajine už úspešne buduje PS.

Jej ani nedochádza, že orwellizmus je už aj to, že je tuším šéfkou poslaneckého klubu PS.

To je ona v PS poslanec s najvyššou autoritou, skúsenosťami a odbornými predpokladmi?

To ako fakt?

A stranu, v ktorej má takéto významné postavenie poslankyňa Mesterová naozaj volia ľudia?

A strana s takýmto odborným zázemím nám tu bude akože čo nevidieť vládnuť?

Takže Robert Fico je cynik.

Igor Matovič je gentleman a bojovník za právny štát a proti mafii.

Fero Joke a šudent Muro sú hrdinovia.

A my, naničhodní bieli gádžovia sme zodpovední ešte aj zato, že si rómska matka sama podpáli vlastnú chatrč a nechá v nej zhorieť vlastné dve malé deti.

Budúca Šimečkova vláda pokrokového PS bude konečne prvou slovenskou vládou optimizmu.

Všetci budeme radostne spomínať na zlaté časy minulosti, a nech už tu bola akákoľvek vláda, bola to vláda za ktorej sa dalo ako tak žiť.

Priatelia, viete čo je najväčšia drzosť?

Prísť niekde, kde vás nepozvali.

Viete čo je ešte väčšia drzosť?

Prísť niekde a povedať skúsenejšiemu – to viem spraviť lepšie.

A viete čo je fakt najväčšia drzosť?

Prísť na zasadnutie ústredného výboru PS / prepáčte za výraz, ale akosi mi nejdú do úst tie idiotské, politicky korektné moderné, pokrokové názvy /  bez pozvania a povedať Šimečkovi a Mesterovej – to viem spraviť ešte horšie. A potom to nakoniec fakt urobiť ešte horšie ako oni.

Lenže to sa nedá.

To fakt nedokážem a nedokáže to hádam ani nikto iný.

To je jednoducho pokrok.

A pokrok nezastavíš.