jabrezina

„Na počiatku bolo slovo. A to slovo bolo sviňa.“

„Na počiatku bolo slovo. A to slovo bolo sviňa.“ Týmito slovami otvoril Robert Kaliňák tlačovú konferenciu, ktorá mala byť odpoveďou na tlačovku PS. Nevravím, že by som už predtým nepočul od Kaliňáka vystúpenie, ktoré má hlavu a pätu, ktoré sa dá počúvať ešte aj vtedy, keď s ním aj nesúhlasím, ale aspoň mám nad čím rozmýšľať, ale toto bol jeho najlepší výkon. Výborný text, presvedčivé podanie. A netrápi ma ani to, či to sám napísal, alebo mu to niekto pripravil. Ak ten text spáchali ľudia v pozadí, aspoň vidíme, že zlí SMERáci  si neberú za poradcov frajerov svojej dcéry, ako to robí jeden známy demokratický politik, ale, že čosi aj tušia o tom, že poradca by mal byť poradca, a teda by mal byť aj vzdelaný, skúsený a prepytujem, možno aj múdry. Na rozdiel od pani prezidentky, ktorá pioniersky dom zapratala svojimi blízkymi, pravda, ten najbližší sa musel predsa len odsťahovať – lebo to už bolo veľa aj pre našich demokratov. Nakoniec skončil ako poradca, hádajte u koho. S odbornou praxou v nejakých ušľachtilých mimovládkach a krátko v pionierskom dome, poď ho rovno k nikomu menšiemu ako vicepremiér krajiny. Nuž nečudo, že tá krajina tak tri a pol roka aj vyzerala.

Nebudem tu teraz zbytočne naťahovať blog myšlienkami Roberta Kaliňáka. Ak ste to nepočuli, naozaj vrelo doporučujem. Po ňom vystúpil Tibor Gašpar. Celkom v pohode, aj keď po predrečníkovi už nemal šancu. Tretí vystupujúci, advokát Para, predviedol svoj štandardný, vždy slušný a právnicky korektný výstup. Ani sa nečudujem, že ho najdemokratickejšia vláda, pardón, Čurilovci a s nimi notoricky známi sudcovia posadili do vezenia. Ani sa nečudujem, že za takýchto Čurilovcov a im spriaznených prokurátorov a sudcov, tak bojuje naša skvelá opozícia. Nuž, nevoľ to.

Výstup zlých SMERákov, to bola skrátka úplne iná liga ako Silná zostava Michala Šimečku. Dúfam, že sa Michal neurazí, keď poviem, že to fakt bola len Silná zostava. Nič viac.

Potom prišiel čas na otázky našich úžasných novinárov. Hneď z kraja, nejaká úžasná, sympatická novinárôčka tuším z JOJky, zaťala hneď do živého. Vraj to bolo jednostranné, vraj vôbec nehovorili o sebe, o podiele SMERu na polarizácii spoločnosti. Myslel som, že padnem od smiechu zo stoličky. Na tlačovke PS takúto otázočku nášmu liblinkovi bratislavskej intelektuálnej a kultúrnej elity,  Michalovi Šimečkovi nepoložil nikto. A babenka išla ešte ďalej, začala tam dokonca s Kaliňákom diskutovať. Našťastie sa skúsený Kaliňák rýchlo spamätal a slušne ju upozornil, že sa možno chcú opýtať aj iní novinári.

A také to bol celé. Samozrejme Blaha. Samozrejme Nitra. Už som rozmýšľal, či by mestské zastupiteľstvo Nitry nemalo dať Blahovi nejaké členstvo, alebo čo. Napríklad Čestný občan Nitry, ktorého meno sa nevyslovuje. Alebo niečo podobné. Nebyť Blahu, tak podaktorí možno ani nevieme, kde sa Nitra nachádza na mape Slovenska.

Výborný bol novinár, či novinárka, ktorý obvinil Blahu, ako zneužíva atentát na Fica v predvolebnej kampani. Musím sa novinára zastať. Tento obvinenie aj podložil faktami. Stalo sa to v Brezne pri stretnutí s priaznivcami Smeru. A náš odvážny, demokraciu brániaci novinár aj predložil corpus delicti. Doslovne zacitoval ten hrôzostrašný text Ľuboša Blahu z Brezna. To som už fakt temer padol zo stoličky od smiechu. Nepamätám si to presne, ale Blaha v ňom povedal niečo v tom zmysle, že drží pánovi premiérovi palce, aby sa postupne zotavil a aby jeho doliečenie prebehlo v poriadku.

„Neviem, čo sa vám na tých slovách Ľuboša Blahu nepáči,“ povedal s úsmevom Robert Kaliňák. „ Veď to povedal celkom pekne. To už nemôžme ani pánovi premiérovi a nášmu priateľovi popriať zdravie? Nemôžme mu vysloviť podporu?“

Aby bolo jasné. Viem kde žijem. Nedesí ma takýto názor nejakého novinára. Desí ma, že sa medzi novinármi nenašiel nikto, kto by mu povedal verejne „ Ty si ale debil, ty si ale pako. Nie som obdivovateľ SMERu, ale takéto úbohé sprostosti tu počúvať naozaj nemusím. Robíš hanbu novinárskemu remeslu.“

Lenže priatelia. Podľa mňa dnes robiť hanbu novinárskemu remeslu, to sa hádam už ani nedá. A že dnes dennodenne klesá záujem čitateľov o noviny a rastie ich remitenda, za to môžu chrústy. Dosť chaoticky a živelne trepú krovkami.

Lenže o tomto sa z mítingov pokrokových obdivovateľov Green dealu nedozviete. Nedozviete sa, že novinári a obdivovatelia tejto hlbokej stratégie dennodenne pália hektolitre nafty v hnusných spaľovacích motoroch, aby rozviezli svoje múdrosti z Bratislavy po celom Slovensku a potom spaľujú rovnaké hektolitre, aby tie svoje múdrosti ako remitendy zvážali z celého Slovenska späť do Bratislavy. A že medzitým na tých novinách poctivo pracujú tlačiari a všetci ostatní. Toto vám pokrokoví zelení politici nepovedia. Nevysvetlia vám, aký úžasný prínos pre ekológiu má, keď niekto premiestni skládku odpadu z bodu A do bodu B a spáli pri tom ročne desaťtisíce litrov nafty. A ešte vďaka tomu vyhrá prezidentské voľby. Tuším sa to niekde aj stalo, ale teraz si za otca neviem spomenúť  kde.

Videl som Roberta Kaliňáka aj v akejsi telke. Vraj či si myslí, že Robert Fico po atentáte dospeje k väčšej pokore. Áno, milí novinári. Toto je po atentáte na premiéra tejto krajiny hlavná téma, ktorá trápi občanov Slovenska. Či potom ako na neho spáchali atentát, po tom ako má pravdepodobne celkom slušné bolesti po operačných zákrokoch, či bude mať pokoru – preložené do slovenčiny, či Ficovi stačila príučka, ktorú mu dal Básnik z Levíc, alebo nie. Toto je aj skromný príspevok novinárov k upokojovaniu spoločnosti.

Iná novinárka, tuším to bolo ešte na tej tlačovke, fakt už trochu strácam prehľad v nekonečných múdrostiach našej novinárskej elity, povedala, že po vražde dvoch mladých ľudí pred teplárňou, „náš premiér Heger vtedy len len, že unikol atentátu“. 

Nuž milá naša pani novinárska hlupaňa:

1. Premiér Heger nielenže len len neunikol atentátu, ale nebol urobený ani len pokus o atentát na neho, zatiaľ čo na Roberta Fica ten atentát bol skutočne realizovaný a je momentálne po niekoľkých ťažkých operáciách.
2. Premiér Heger bol len v počítači vraha na akomsi zozname osôb, ktoré treba odstrániť. Na tom zozname bol s ním aj Robert Fico.
3. Robert Fico teda tiež „ vtedy len len, že unikol atentátu.“
4. Chrapúnskejšie zľahčovanie atentátu si fakt neviem predstaviť. Hádam len to, že sa možno ani atentát na premiéra nestal. Domnievam sa, že to na  sociálnych sieťach nešíri niekto zo spodiny, ale tipol by som to na niekoho z tábora voličov múdrej demokracie.

Novinárka v telke sa ďalej Roberta Kaliňáka pýta, či premiér prijme atentátnika u seba, či sa s ním mieni stretnúť. Áno. Toto je ďalší súčasný problém slovenského občana, ktorý treba okamžite riešiť. Domnievam sa, že by premiér mal určite svojho atentátnika prijať. Prítomná zdravotná sestra by mu mohla ponúknuť kávu a Básnik z Levíc by mohol premiérovi pri posteli prečítať niečo zo svojej neznámej tvorby.

Premiér Robert Fico dnes prehovoril k občanom. Povedal, že odpúšťa atentátnikovi, ale súčasne aj rozprával o svojom pohľade na stav spoločnosti, na podmienky a okolnosti, ktoré ku atentátu viedli.

Jeho prejav bol podľa mňa korektný, konštatoval, že atentátnikovi odpúšťa. Nech si to vraj sám vo svojej hlave a svedomí vysporiada. On od neho dokonca nebude požadovať ani žiadne odškodné za traumu a zdravotné problémy, ktoré mu spôsobil.  V krátkosti vyhodnotil svoj pohľad na celkovú situáciu v spoločnosti a dôvody, ktoré viedli páchateľa k takémuto činu. Vyzval spoločnosť k vzájomnej tolerancii a zmiereniu, prehodnoteniu svojho konania. Aj on sám začne od seba. Dobre vie, že je niekedy možno aj tvrdý, že možno by sa niečo vo vláde dalo robiť aj ináč, pretože všetci sme omylní. Vyslovil vážnu obavu, že ak sa nám nepodarí upokojiť situáciu v spoločnosti, môže dôjsť  ďalšiemu útoku na verejného činiteľa.

Nestačil som sa diviť, čo sa v médiách rozpútalo. Komentovať Igora Matoviča, ktorý si všimol, že je vraj Robert Fico pekne opálený, či Veroniku Remišovú, podľa ktorej Fico premárnil životnú šancu,  je naozaj strácaním času.

Ale čítať komenty šefredaktorky SME a ďalších novinárov, to je fakt zážitok. Dokonca aj taký Ivan Korčok, neúspešný kandidát na prezidenta, ktorý spodine nikdy neodpustí nie, že na neho niekto z nich päťkrát  vystrelil, ale že sme ho nevolili, že sme si o ňom niečo mysleli. Toto nám pán Korčok nikdy neodpustí,  nikdy neodpustí Petrovi Pellegrínimu, že si o ňom myslí, že je za vojnu. Tento jemný, distingovaný demokratický politik, autor a hlavná postava z filmu o psovi Podržtaška, nám bude niečo hovoriť o tom, ako sa mal zachovať premiér po atentáte, kde len málo chýbalo a mohol prísť o život.

Novinári, ktorí po slušnej výzve Roberta Kaliňáka pred pár dňami, aby aj oni predstavili nejaký svoj program na upokojenie situácie v médiách, mu predložili kolosálne veľdielo – v zastúpení šéfredaktora Denníka N – akési memorandum demokratickej  tlače, či čo to malo vlastne byť, skrátka hlboká analýza práce mainstreamových médií, alebo, ak chcete, tých troch hlavných, aby som sa niekoho nechtiac nedotkol,  sebakritický pohľad novinárov do zrkadla na samých seba, kde z navrhovaných desiatich  bodov celých osem bodov majú splniť naničhodní politici a len dva ostali pre našich úžasných príslušníkov elity, pre našich novinárov. A môžete dva krát hádať, ktorým politikom bolo tých osem bodov určených, komu bolo toto ušľachtilé gesto zmierenia adresované.

Nič hlbšie a sebakritickejšie som fakt v živote nečítal. A to som toho prečítal celkom dosť.

A títo novinári tu teraz mudrujú nad tým, čo mal povedať Robert Fico po atentáte. Mudrujú nad tým, že vôbec nebagatelizujú atentát na neho a pritom už niekoľko týždňov nerobia nič iné, len bagatelizujú ten atentát na premiéra. Ja len dúfam, že sa pán  premiér čoskoro uzdraví, lebo ak to takto pôjde ďalej, nakoniec vysvitne, že toho atentátnika k činu vlastne inšpiroval Ľuboš Blaha. Jedinou výnimkou sú novinári časopisu Štandard, ktorí dlhodobo korektne a na vysokej profesionálnej úrovni informujú. Ale aj oni to nemajú ľahké, hoci sa domnievam, že to nie sú žiadni obdivovatelia Roberta Fica.

Môj obľúbenec Dag Daniš, ktorého roky sledujem, si to celkom pekne zlízol od demokratických čitateľov po tom, ako presne komentoval situáciu po atentáte. Vraj to s ním ide už dole vodou, že to už nie je ani zďaleka tak dobré ako kedysi. Tak takto myslí naša čitateľská elita, takto rozmýšľa elitná časť obyvateľstva, voliči demokratickej opozície. Žiadna spodina, ešte to tak. Bože chráň. Stačí, že poviete názor, ktorý tvorivo nerozvíja titulky SME a Denníka N, či Aktualít, hneď to ide s vami dole vodou. Dag Daniš by si mal dať pozor, aby z neho nebol časom novinár, ktorého meno sa nevyslovuje. A to platí aj pre jeho šéfredaktora a ďalších novinárov Štandardu. Alebo tie úvahy šéfredaktora o troch príčinách atentátu. No toto. To kde sme došli. A kde sú konšpirátori. sk , kde je Ján Benčík a iní demokratickí udavači, že to len tak nechajú. Už dávno mali demokrati konať.

Keby to bol atentát na Michala Šimečku – a to mu ho ale naozaj neželám – a bol by v tom čo len z kilometra zapletený nejaký priaznivec SMERu, ktorý písal obdivné listy Ficovi, tak je už Slovensko dávno hore nohami. Apokalypsu, ktorá by po tomto hroznom a bezprecedentnom útoku na predstaviteľa slušnej opozície nastala, si neviem ani predstaviť.

Keď vidím, čo sa v našej krajine deje, som nesmierne rád, že som konečne prvý krát v živote volil SMER a Fica v parlamentných voľbách, že som prvý krát volil aj Pellegríniho, tentokrát za prezidenta.

Naskočil som do rozbehnutého vlaku v poslednej chvíli. Predstava, že som teraz mohol stáť na prázdnej opustenej stanici, že som sa mohol pomaly vrátiť späť do mesta medzi občanov, ktorí volia správne demokratické strany, ktorí čítajú a pozerajú správne demokratické médiá, žeby som nebodaj nebol členom spodiny, žeby som nebol dezolát a opica, žeby som nebol sviňa, ktorá má od bolesti kvičať ako na bitúnku, lebo som sa nedal zaočkovať, tak táto predstava mi naháňa naozaj zimomriavky.

Za necelé štyri roky vlády demokratov sme ako spoločnosť tak hlboko klesli, že jediná možnosť ako môže mať polovica občanov  v tejto krajine aspoň aký taký pocit slušnosti, je, že budú spodina, dezoláti, opice a svine.

A ak sme už takto dopadli, že máme len dve možnosti, potom ja sa celý život riadim zásadou, že radšej sám budem spodinou, dezolátom, opicou či sviňou, než by som sa takto mal pozerať na tých druhých.

Milí čitatelia, ak ste to vydržali až sem, prajem vám napriek všetkému pekný deň a všetko dobré. A pánovi premiérovi Robertovi Ficovi ešte veľa síl a skoré uzdravenie.

Tak nám Pán Boh pomáhaj.