jabrezina

Posledné týždne a dni / ba možno aj mesiace / sú pozoruhodné celým radom  udalostí, ktoré prinášajú stále nové zážitky, že mám niekedy pocit, že to možno ani nie je normálny život, že je to skôr akési celoplošné, celonárodné testovanie toho, čo si politici môžu dovoliť, čo môžu s touto krajinou urobiť.

A denne nám ukazujú, že toho môžu naozaj dosť.

Napríklad v časoch, keď sme konečne zvíťazili nad zlým Smerom, nad mafiánskym štátom – viď výroky nášho prezidenta a prezidentky, keď tu už konečne máme slušné Slovensko, je možné nasadiť na prvú demonštráciu občanov proti vláde Igora Matoviča vodné delá a takto ich rozohnať. Ale áno, boli tam aj radikáli, športoví ultras, možno aj provokatéri, ale boli tam aj obyčajní ľudia, ktorí vyjadrili svoj nesúhlas. Ale áno, videl som a počul ako poniektorí vykrikovali a skandovali, že Igor Matovič je k…t.

Ale áno, nepáči sa mi tento spôsob komentovania premiéra. Lenže presne takto skandovali účastníci Matovičových protestov pred Bonaparte proti premiérovi Ficovi. Pamätám si, ako tam za bieleho dňa vykrikovali na premiéra Potkan vylez z diery! Ale áno. Viem, že potkan a kokot nie sú celkom presné synonymá zo slovníka. Ale domnievam sa, že ani jedno označenie by sme nemali verejne používať na osočovanie premiéra, nech už je hocijaký.

Nielenže vtedy zlý Fico za mafiánskeho štátu nenasadil proti Matovičovi a jeho slušnoslovenským demokratom vodné delá, ale mienkotvorné médiá nám to ukazovali ako div, že nie vzor statočného občianskeho postoja.

Veru tak milí páni novinári. Lenže vtedy šlo o protesty proti zlému Ficovi. Teraz proti konečne demokratickej vláde plnej slušných ľudí.

Keď začali manifestácie a protesty Za slušné Slovensko, bolo že to slávy. Počty ľudí na námestiach sa v médiách utešene nafukovali, niekedy až desaťnásobne. Ja sám som bol na dvoch mítingoch v našom okresnom meste. Na jednom bolo možno tristo ľudí .Odvážni novinári v mienkotvorných novinách ich napočítali na tri tisíc. Na každom ďalšom mítingu bolo stále menej ľudí, v novinách bolo účastníkov stále viac.

Podľa našich médií mal tento míting, / vraj v réžii extrémistických síl / nejakých tristo či koľko ľudí. Na skoro dvojhodinovom videu, ktoré som videl, som mal dojem, že ich tam bolo niekoľko tisíc. A navyše, nechápal som prečo tých pár krikľúňov jednoducho prítomná polícia nestiahne z manifestácie a bude pokoj. Nuž, ale o to ide, v tom je zdá sa problém. Že by bol pokoj  a demonštranti by mohli pred úradom vlády slušne vysloviť svoj názor. Lenže na koho by potom použili humanistické vodné delá / keď môže byť humanistické bombardovanie, môžu byť aj humanistické vodné delá./ . Mimochodom, vodné delo a prúd studenej vody v sychravom daždivom októbri na občanov je naozaj originálny príspevok ku zvyšovaniu ich imunity a boju proti tej  hnusobe, proti Corone. Tuším sme túto metódu tiež uplatnili prví vo svete.

Spomeňme si na televízne vystúpenie slušnočloveka Šeligu, kde sa spravodlivo napaprčil. Vraj Matovičom a vládou vyhlásený núdzový stav nikomu nebráni v jeho ľudských právach, v jeho práve sa slobodne zhromažďovať a  prípadne aj vyjadrovať občiansku nespokojnosť. Stačí dodržať hygienické predpisy.  Rúško na tvári, dvojmetrový rozostup a zhromaždenie maximálne šesť ľudí na verejnosti.

Škoda, že to takto nedodržoval Šeliga a jeho družina  na svojich slávnych slušnoslovenských protestoch, ten Šeliga, ktorý vtedy div, že neprisahal, že do politiky nikdy nepôjde. Ten Šeliga, ktorý po rozhovore s prezidentom Andrejom Kiskom odvolal všetky ďalšie protesty, lebo cieľ manifestácií bol dosiahnutý – rozumej, premiérom sa stal po zlom smeráckom Ficovi, dobrý smerácky Pellegrini.

To nevymyslíš. To je Šeliga. / a propo, vraj už nechce byť Za ľudí, vraj chce byť tentokrát za Slobodu a solidaritu. Ale možno sú to len fámy. Mne je to úplne jedno. Nevolil som nikoho z nich./

Túto nedeľu som si pozrel reláciu O 5 minút dvanásť.  Skvelé dielko. Ani neviem či je v našej telke lepšia humoristická relácia. Hádam len Pumpa, tá sa mi fakt páči. Ale toto je tiež dobré, aj keď humor je to skôr intelektuálny.

Pán minister práce a sociálnych vecí Krajniak, ináč môj veľký favorit a obľúbenec, začal ako vždy úprimným poďakovaním – najprv ochrankárovi, ktorý zachránil život predsedovi parlamentu, pomerne plasticky celú záchranu opísal, aj keď mi bolo trochu divné, kde sa to v ochrankárovi, ktorý bol vychovaný mašinériou vládnej koalície zlého Smeru vôbec vzalo.

Potom pridal veselú príhodu o zmysle pre humor pána predsedu parlamentu – tá ma fakt potešila. Hádam  zakladateľ rodinnej strany Sme rodina nakoniec zdravotne dobre dopadne. Keďže sa zaujímal najmä o zdravotný stav Borisa, pán minister sa ho nepýtal na ďalšiu spolucestujúcu a teda ani o nej nič nevie.

Pán premiér poprial na FB skoré uzdravenie Borisovi a dvom účastníkom dopravnej nehody – ochrankárovi a šoférovi – . Na obyčajnú  človečku s veľkými prsiami sa zvysoka vykašlal. Tá nech hoci aj …..

Ale vráťme sa my k zábavnej relácii. Aby sme neprišli skrátka ani my občania, pán minister poďakoval aj nám. Jednak zato, že sa prídeme dobrovoľne testovať proti tej hnusobe, t.j. Corone, že tak vyjadríme svoju zodpovednosť … lebo spolu to dokážeme. Ešte nám za čosi ďakoval, ale za boha si nespomeniem za čo. Kto si to má pamätať. Všimnite si dva základné piliere všetkých vystúpení pána ministra. Vždy niekomu ďakuje a niekoho úprimne chváli, a rovnako vždy nezabudne nám pochváleným a poďakovaným  pripomenúť, lebo Fico. Tak aj teraz. Zase a opäť po koľký už raz, trináste dôchodky pre  nás dôchodcov a neskutočné pokrytectvo a farizejstvo zlých smerákov. Vraj ani jeden nehlasoval za naše dôchodky. Že možno nehlasovali za zníženie dôchodkov o nejakých dvesto EUR je vedľajšie. Ale áno, viem, že tento rok budeme mať my dôchodcovia zatiaľ najvyšší vianočný príspevok, hoci si aj myslím, že je o dvesto EUR menší ako mal byť. Áno, viem, že to bol od Fica a zlého Smeru predvolebný populizmus,  aby získal hlasy voličov dôchodcov / podotýkam, že ja som ho nevolil nikdy a ani teraz som túto svoju tradíciu nezmenil ani za zákonom odsúhlasených 400 EUR /.

Áno, viem, že hlasovanie za tieto dôchodky bolo od strany Sme rodina prejav hlbokej principiálnej a ešte aj hodnotovej  politiky, ktorá vôbec, ale naozaj vôbec nemala za cieľ získať hlasy voličov. Ani predvolebný sľub výstavby lacných sociálnych bytov, tuším to bolo dvadsaťpäť tisíc, nebol v žiadnom prípade predvolebný populistický ťah. A že sa tie byty nebudú stavať je len a len chyba zlého Smeru, ktorý to nedal do rozpočtu. A pán minister Krajniak a celá Sme rodina sa nechali zlým smerákom len oklamať.

Naozaj sa za dvesto EUR nezbláznim. Ani z toho, že táto vláda dala bankám nejakých tristo či koľko miliónov EUR, že teraz vysolí za plošné testovanie na Covid nejakých sto miliónov. Nezbláznim sa ani z toho, že väčšinu testov nakúpila  úspešná trnavská firmička, ktorá smelo môže konkurovať aj Bilovi Gatesovi a ktorá v živote štátu nič nedlhovala, čoby ju úplne diskvalifikovalo z účasti na verejnom obstarávaní. Nemrzí ma, že ma slušnočlovek Juraj Šeliga nepozval na pohárik šampanského, ktoré si otvoril na oslavu tohto transparentného výberu a celé ho vychľontal s Veronikou Remišovou, veľkou bojovníčkou proti korupcii a rozkrádaniu.

Serie ma niečo iné. Že si pán minister práce a sociálnych vecí myslí o nás dôchodcoch, že sme absolútne senilní, dementní a infantilní. Že sme úplní idioti, ktorým stačí stále dokoliečka opakovať, že nám dá táto vláda najväčší vianočný príspevok. A raz to určite s vďakou pochopíme. A ešte nás prípadne za niečo pochváli. Na príklad teraz za zodpovedný prístup k celoplošnému testovaniu. Nuž, mne ďakovať nemusí, ja tam určite nepôjdem, hoci aj spadám do vekovej kategórie tých, čo tam majú ísť dobrovoľne.

Mimochodom, aj na túto tému pán minister pekne krasorečnil. Vraj ide o naše zdravie, vraj to vôbec nie je referendum o premiérovi Matovičovi – samozrejme, že nie. Veď za neúčasť na dobrovoľnom testovaní je desať dní samoväzby s právom nákupu potravín, vraj to je o našej zodpovednosti. Boží človek, tento náš pán minister. Fakt ho milujem.

Ale predviedol divákom aj iné pekné kúsky. Napríklad citoval významný svetový časopis. Tuším to bol Guardian. Vraj nás vychválili za tento svetovo unikátny experiment, vraj je Slovensko prvé, atď, atď.

Opozičný poslanec Raši mu oponoval, že v tom článku sa ďalej píše, že pri tom experimente však slovenská vláda použije testy, ktoré nie sú vôbec vhodné na takéto použitie a to celú akciu významne znehodnocuje.. A pán minister nič. V pohode si ďalej išiel svoje. Výborné testy, dobrovoľná účasť, zlý Smer a zdevastované zdravotníctvo. To nevymyslíš. / A aby som nebodaj nezabudol. Rýchle a adresné vyplácanie finančnej pomoci podnikateľom a občanom. Darmo Raši tvrdil, že pomoc je pomalá a nedostatočná. Je to naopak. Pomoc je rýchla, adresná. Všetci za ňu vláde ďakujú a chvália ju.

Naša rodinná priateľka má firmu, ktorá robí účtovníctvo. Vraj z firiem, ktoré robí, zatiaľ nedostala žiadna  ani EUR, niektoré si o pomoc ani nežiadali. Na Denníku N som si dnes pozrel video s výrobným riaditeľom Ferozliatinových závodov v Oravskom podzámku. Nebudem tu opakovať jeho sťažnosti a obavy z blízkej budúcnosti. Vraj pri odstavení pece s kovom im vznikne škoda nejakých dvesto tisíc EUR.  Vraj dostali na jedného zamestnanca 139 EUR. A pán minister si ide svoje. No povedzte, nie je zlatý?

Ale v našej vláde sú aj iní, ešte zlatejší ľudia.

A najsamzlatejší je pán premiér, Igor Matovič.

Ale o ňom s láskou a obdivom pojednám v pokračovaní zajtra.