jabrezina

100 dní neuveriteľných úspechov na domácej pôvode / vystúpila aj v Rádiu Expres u Braňa Závodského a je podľa posledného prieskumu najdôveryhodnejším politikom na Slovensku /, ale aj 100 dní úspechov v zahraničí – vystúpila na Globsecu v New Yorku, vystúpi  v OSN, navštívila Brusel.

Zuzana Čaputová má za sebou prvých 100 dní v prezidentskom úrade.  Jeden z cieľov, ktoré si vytýčila vo svojom víťaznom ťažení v prezidentských voľbách, bolo, byť prezidentkou všetkých občanov bez rozdielu, byť nadstraníckou a spoločnosť spájať v úsilí nastoliť dobro a postaviť sa zlu. Lebo spolu to dokážeme.

Dokonca aj na slávnostnom večierku Globsec v New Yorku, kritizovala polarizáciu spoločnosti na Západe, stratu dôvery vnútri štátov aj medzi národmi …  a pritom jej vôbec nevadí, že sama doma výrazne polarizuje spoločnosť.

Napríklad, podľa posledného prieskumu / ak mu môžeme veriť / ju 56% respondentov pokladá za najdôveryhodnejšieho politika – z čoho sú opozícia a jej naklonené médiá nadšením bez seba, ale v tom istom prieskume ju až 41% respondentov  pokladá za najnedôveryhodnejšieho politika. O tom sa však decentne mlčí. Niet nad to mať demokratické a objektívne informujúce médiá.

Pani prezidentka odvážne, skoro by som povedal, že s razanciou bývalej vševediacej aktivistky nejakej prevelice užitočnej mimovládky,  kritizuje stratu dôvery medzi štátmi, ale to jej vôbec nebráni pri oficiálnej návšteve prezidenta susedného štátu, napríklad Maďarska, kritizovať jeho premiéra. Vôbec jej nevadí pri inej prezidentskej návšteve, povedzme Českej republiky, kritizovať celú vládu a vysloviť podporu manifestáciám proti nej.

Ale, aby som zase pani prezidentke nekrivdil. V Prahe ju vrelo prijali, dokonca aj koncert na jej počesť usporiadali nadšení občania. Že si naň priviezla prezidentským špeciálom spriaznených umelcov, je len detail. / ale taká Svätá Gréta by bola nadšená. Veď ako sa tým pomohlo našej nešťastnej a ťažko skúšanej planéte, že sa páni umelci neviezli vlastnými autami produkujúcimi CO2, ale zviezli sa s pani prezidentkou. Ináč, kedysi tiež veľkou bojovníčkou za ekológiu / Že koncert pomáhal dramaturgicky pripraviť, s  pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, skvelý slovenský dramaturg a organizátor hudobných podujatí, Laco Snopko, je iste tiež len detail.

Nuž toto už naozaj hraničí s dobrým vkusom. To je už temer niečo ako politická pornografia. Podobne ako bola pred niekoľkými mesiacmi,  podľa mňa, politickou pornografiou útla osvetová knižôčka o šľachetnosti istej, vtedy ešte nie prezidentky, Zuzany Čaputovej,  pre naše deti. Aby mali svetlý vzor a príklad. Takéto veľdiela v  štýle komunistických propagandistických článkov o tom ako istý Vladimír Iljič Lenin hojdal na kolenách deti v škôlke a ako bol už od malička na strane utláčaných chudobných ľudí, vyšli aj o iných velikánoch mimovládneho sektora. / kto to celé platil, by ma skutočne zaujímalo. A tiež, či sa to naozaj rozdávalo v školách. A čo na to naši učitelia. /

Je mi ľúto, ak sa na niečo také – prípravu spomínaného koncertu – dal nahovoriť, či to dokonca vymyslel, môj kamarát Laco Snopko. Toto si naozaj na staré kolená mohol odpustiť.

Že si to mohla odpustiť pani prezidentka, to nečakám. Povedané jej filozofickým slovníkom: „ mám pre jej konanie pochopenie“ – ona je jednoducho taká.

Skúsme si na chvíľu predstaviť, žeby pri prezidentskej návšteve prezidenta Miloša Zemana, tohto obľúbeného politika pražských aj bratislavských intelektuálnych vrstiev, usporiadali občania na jeho počesť v Bratislave koncert, na ktorý by si prezidentským špeciálom priviezol spriaznených umelcov \ pomohol by ho pripraviť, povedzme František Ringo Čech / . Joj to by bolo kriku v našich mienkotvorných médiách.

Pani prezidentka na slávnostnom večierku svetových elít ďalej hlboko filozovala – národná hrdosť a patriotizmus sa budujú na nenávisti, izolácii a homofóbii.

Tu by ma zaujímalo, odkiaľ má pre toto tvrdenie pani prezidentka fakty doložené z relevantných prieskumov. Alebo či jej to iba napísali jej poradcovia, povedzme mladý Šimečka, alebo, trochu už obstarožný a dávno za svojim zenitom, Marián Leško.

Ja síce nie som priam vzorový príklad národnej hrdosti, dokonca ani SNS, o Kotlebovi ani nehovorím, som nikdy nevolil, ale zas na druhej strane stále cítim, že som sa narodil na Slovensku. / hoci vďaka jednotkám zo zemepisu čosi tuším, že je to v Európe, ale vetu, že som sa narodil v Európe, či dokonca v niečom takom vznešenom ako je Európska únia, ktorá mimochodom v roku môjho narodenia vôbec neexistovala, pokladám pre seba za úplne idiotskú. A je mi naozaj srdečne jedno koľko bratislavských intelektuálov sa cíti európanmi, alebo hoci aj vesmírnymi ľuďmi. /  Slovensko je moja krajina. Mám rád jej kultúru a neznášam jej niektorých politikov a vôbec si nemyslím, že by som svoje postoje budoval na nenávisti, izolácii či homofóbii. Ale  priznávam, že fakt neznášam hlupákov. A tých vzdelaných a vysoko postavených ešte viac. A keď taký hlupák začne ešte prázdne filozovať a tvári sa, že mi práve zvestuje div, že nie posolstvo Pána, to by som najradšej … ale sa bojím, žeby ma naše skvelé mimovládky za živa, veď viete čo.

No a kritizovať národnú hrdosť a patriotizmus na spoločenskej akcii v USA, kde pri každom väčšom či menšom sviatku občania vyvesujú na svoje domy americkú vlajku, čo u nás nerobia ani Kotlebovci, či priaznivci SNS. Hovoriť toto v štáte, kde ešte aj obyčajný americký vojak verí, že pri svojom nasadení vo vojnovom konflikte niekde na opačnom konci sveta, povedzme vo Vietname či takom Iraku, bojuje za mier a bezpečnosť USA, lebo keby tak neurobil, žltí šikmookí by sa o chvíľu vylodili na svojich drevených džunkách niekde poblíž Waschingtonu.

Kritizovať národnú hrdosť a patriotizmus pri oficiálnej návšteve USA, to chce už naozaj slušnú dávku netolerancie, vrodenej či inak získanej progresívnej hlúposti, alebo nejakých insitných revolučných poradcov. Alebo možno mix všetkých troch faktorov.

Alebo je to tak, že to len slovenská národná hrdosť a patriotizmus sú budované na nenávisti.

A keby to tak aj bolo, naozaj nechápem prečo o tom mudrovať na opačnom konci sveta v USA a prečo radšej neísť príkladom a čosi urobiť pre vznik toho správneho slovenského patriotizmu.

Aby bolo jasné, ja vôbec nečakám, že prezidentka bude naozaj nestranícka, ba, že bude prezidentkou všetkých, hoci to aj sľubovala.

Je mi naozaj jedno, či je prezident ľavicový, pravicový, alebo neviem aký.

Pre začiatok by mi úplne stačilo, keby bol prezident osobnosťou a dôstojne reprezentoval svoju krajinu. A ak by mu to naozaj nebolo až tak proti vôli, keby dal kde tu pozor, či zbytočne negeneralizuje názory bratislavskej intelektuálnej kaviarne a či náhodou neznevažuje mnohých občanov svojej krajiny len preto, že majú iný názor ako on.

Pani prezidentka má však miesto toho obavy, keď počuje o kladení národných záujmov pred spoločné záujmy.

Nuž, domnievam sa, že už len za takto pregnantne formulovaný prezidentský program by mohla byť pani prezidentka odvolaná.  Takto priamo úlohu prezidenta neformuloval ešte žiadny jej predchodca. A to sa veru máme na Slovensku čím pochváliť.

Naši mienkotvorní a spriaznení novinári jasajú nad úspechmi a pracovitosťou pani prezidentky. Vraj by podľa zahraničných médií mohla byť niečo ako ženský Havel. Toto tvrdenie ma fakt pobavilo. Možno by si zaslúžilo samostatný článok.

Zatiaľ nechajme poradcov pani prezidentky, nech jej tento výrok a veľké titulky nalepia niekde do zápisníčka. Hneď vedľa významného ocenenia, ktoré získala vo Švajčiarsku. Bola to tuším Európska cena za politickú kultúru. / ináč, túto cenu vraj získal kedysi aj Václav Havel /

Bolo dojemné sledovať v relácii Rádia Expres ako moderátor Braňo Závodský túto dôležitú informáciu nenápadne zakomponoval do svojej otázočky. Bolo dojemné sledovať ako skromne sa pri tom tvárila pani prezidentka. Spýtať sa jej, ako mohla dostať a za čo, toto, vraj významné ocenenie, už za osemdesiat dní svojho pôsobenia,  servilného moderátora ani nenapadlo. Už dnes sa teším aké Nobelove ceny ešte naša prezidentka pozbiera za päť rokov svojho pôsobenia.

Pani prezidentka si zjavne užívala podlízavosť moderátora, jeho obdivné poznámky o úspechoch s akými sa stretla pri svojich cestách v zahraničí. Čo na tom, že napríklad v takom Nemecku vraj o jej návšteve nenapísali v žiadnom denníku. Nič som sa nedočítal ani o jej prejave pri berlínskom múre, ktorý ohlasovala na svojich FB stránkach vopred. Nikde som sa nedopátral, koľko tisíc Nemcov si prišlo vypočuť toto jej geniálne posolstvo.

Pani prezidentka ma zjavne rada, keď jej lichotia a … veď viete čo…. Veď aj ona robí presne to isté.

Ako ináč chápať jej slová pred medzinárodným publikom pri hodnotení našej / rozumej Mečiarovskej / minulosti: Dnes vieme, že z vašej strany to bolo čestné posolstvo a signál, že vám na nás záleží.

Pekné boli tiež jej úvahy a hlboké analýzy o tom ako začali brať Slováci slobodu a demokraciu a …. kto vie, kto bol autorom týchto skvostov?

Ale nemyslime si, že v relácii Braňo Závodský len tak nezáväzne liezol do, pardon, kurizoval pani prezidentke. Vravelo sa tu aj o vážnejších veciach, ba skoro by som povedal, že štátnických. A hovorilo sa o nich so štátnickou múdrosťou.

Pani prezidentka povedala, že ak vláda neustojí svoje odvolávanie, bude zvažovať vymenovanie úradníckej vlády. A to prosím pekne povedala 2.9.2019! Pätnásť dní pred tým, než sa vôbec opozícia na zvolanie  mimoriadnej schôdze parlamentu zmohla. / vari na štvrtý pokus /

Ak toto nie je priama, či aspoň nepriama výzva a podpora opozície na odvolanie premiéra, tak potom už naozaj neviem čo.

To, že tu máme Igora Matoviča a jeho slávne OĽANO, že si na odvolávaní premiéra robil svoje PR a predvolebnú kampaň, mi naozaj vôbec nevadí. O jednu smiešnu a naprosto neužitočnú politickú stranu viac, alebo menej, na tom fakt nezáleží.

Ale, že takúto stranu či už priamo, alebo nepriamo, podporuje prezidentka republiky, to hovorí niečo o jej o hodnotovej orientácii, to hovorí niečo o jej manažérskych zručnostiach.

To hovorí niečo o stave politiky v tejto republike. Obraz, ktorý vidíme, nie je práve lichotivý.

Ale moderátor sa venoval aj iným dôležitým témam. Napríklad článku v rakúskych novinách, kde  okrem iných milých vecí o situácii na Slovensku, pani prezidentka mudrovala aj čosi o mafiánskom štáte, o stave slovenského súdnictva. Nestačil som sa diviť ako pekne to nám, hlúpym Slovákom spoločne vysvetlili. Vlastne o nič nejde. Ona to vôbec nepovedala. To si len tie noviny tak napísali a uverejnili a pán moderátor len súhlasne a chápajúco  pokyvoval hlavou.

Uveril som im každé slovo. Pochopil som, že nemáme len prezidentku, ktorá v Rakúsku rozpráva o vlastnej krajine nie práve lichotivo, lebo jej lichotí ako zbožne ju všetci počúvajú a obdivujú. A národné záujmy sa predsa nemajú klásť nad spoločné záujmy, ako múdro povedala na stretnutí Globsec v USA.

Uvedomil som si, že my máme aj prezidentku a jej poradcov, ktorí v pohode dovolia, aby si hocijaké noviny vypisovali o tom, čo povedala pani prezidentka v rozhovore, čo ich len napadne a ona potom bude zase veselo rozprávať so spriazneným moderátorom ako to bolo úplne ináč.

Tak toto sa hneď tak nevidí. Neviem, či by nebolo lepšie, keby ostalo len pri tom pôvodnom ohováraní Slovenska. Nehovoriac tom, že ak sú na Slovensku dvaja ľudia, ktorí nemajú žiadne právo ohovárať Slovensko v zahraničí, tak je to premiér krajiny a prezident. Obaja dostali mandát od občanov v slobodných voľbách aby túto krajinu a jej obraz aspoň o niečo zlepšili. Ešte som nevidel schopného vedúceho riadiaceho manažéra, ktorý by mimo firmy rozprával o tom, ako nefunguje jeho firma a čo ho na nej znepokojuje. Má to vo firme zmeniť, alebo ísť preč.

Ale v USA predniesla pani prezidentka aj iné závažné posolstvá. Napríklad, že sme prvá generácia, ktorá na vlastnej koži cíti dôsledky klimatických zmien a posledná generácia, ktorá s tým môže niečo urobiť. Iste sa tieto slová môžu skvele hodiť do intelektuálnej debaty v bratislavskej kaviarni. Jej poradcovia, ktorí jej tú múdrosť do prejavu napísali, sú iste na seba právom hrdí. Čo na tom, že prvá časť výroku je zjavná lož – dôsledy týchto a iných zmien v stave ekológie cítime už desaťročia. Stačí si len porovnať dramatický nárast rôznych alergií u detí na všetko možné, poruchy v autoimunite nových generácií. A druhá časť je len obyčajná populistická fráza nežne hladkajúca ego a dôležitosť obdivovateľov takýchto múdrostí.

Ešte by som mal na záver o pani prezidentke povedať aj niečo pozitívne. Nie všetko čo spravila, bolo úplne zlé. Napríklad aj tá návšteva ktorejsi školy na začiatku školského roka bola úplne štandardná.

Za jej krátkej éry sa významne zlepšila celková spoločenská situácia. Tuším tu ani nemáme napríklad dôchodcov s ich životnými podmienkami a starosťami, perfektne funguje zdravotníctvo a školstvo. A keď si vysúkame rukávy, hádam aj s tou demokraciou a ochranou ľudských práv to niekam dotiahneme. Zvlášť, ak sa už konečne podarí zriadiť prevelice dôležité ministerstvo ľudských práv, ako to navrhuje Progresívne Slovensko, strana, ktorú spoluzakladala a hádam aj vytvárala základy jej hodnotovej orientácie.

Chcel by som tiež s plnou vážnosťou povedať, že napriek všetkému ma vôbec nesklamala.

Presne toto som od nej čakal. Pekné reči plné plytkých múdrostí na úrovni dlhoročného pracovníka mimovládnej organizácie. Tak, ako som to videl už počas jej prezidentskej kampane a ako som o tom písal už vtedy vo svojich blogoch.

Chcel by som povedať, že mi naozaj vôbec nevadí pani prezidentka. Bola zvolená v demokratických voľbách síce s najnižším mandátom, ale zvolená bola. Vadí mi na jej voľbe, že nie je prezidentkou robotníkov, ľudí s nižším vzdelaním a ľudí z nižších sociálnych vrstiev.To by som ešte ako tak chápal.

Znepokojuje ma, že ju volila bratislavská intelektuálna elita, ktorá nakoniec nakazila ako mor aj intelektuálov celého Slovenska, znepokojuje  ma fakt, že ju volia mladí ľudia, táta naša nádej a budúcnosť, ktorá to tu vraj celé zachráni.

Obávam sa, že dôsledky tohto faktu si dnes ešte nevieme ani predstaviť.

Jediné čo ma naozaj mrzí, že ešte prešlo len sto dní jej prezidentovania a čaká nás ešte temer päť rokov takýchto vystúpení, ešte päť rokov chválospevov spriaznených novinárov.

Mrzí ma, že je to ešte tak ďaleko, že si ešte ani ten povestný meter nemôžem strihať ako sme to robili na vojne pred civilom.

Nech nám Pán Boh pomáha.

Ale, tak nám treba. Zuzanu Čaputovú si občania zvolili sami a slobodne.

To, že ju zvolilo len dvadsať percent voličov a osemdesiat percent bolo proti, a že to prezident Andrej Kiska vychválil ako obrovské víťazstvo, to patrí k čaru demokratických volieb.