jabrezina

Zuzana Čaputová ma zaujala hneď svojim vstupom do prezidentskej kampane.  Komu by sa nepáčil originálny politický slogan – Postavme sa zlu. Spolu to zvládneme.

No a potom jej príbeh. Tak mi to vtĺkali do hlavy hlavné demokratické médiá. Zuzana Čaputová je kandidát so silným príbehom.

No a do tretice. Naša Zuzana očarila intelektuálov v Bratislave, očarila prezidenta Kisku, očarila všetkých slušných ľudí a ľudí, ktorí to s týmto štátom myslia dobre a chcú sa odvážne postaviť zlu.

Zuzana Čaputová vystupuje nekonfliktne, vraví, že toto by mala byť kampaň programov a hodnôt, že sa vyhýba osobným útokom na iných kandidátov. Pôsobí dojmom, že je sympatická, ba možno aj múdra.

Tak prečo ju nebudem voliť?

Začnime silným príbehom Zuzany Čaputovej. Najlepšie jej vlastnými slovami z prezidentských stránok.

„Spravodlivosti a pomoci slabším som zasvätila celý svoj profesionálny život.
Ako študentka som rozbiehala projekty na pomoc sociálne znevýhodneným, neskôr týraným a zneužívaným deťom.
Ako advokátka som stála na strane tých, ktorí nemali konexie ani peniaze, aby vymohli svoje práva.
Ako občianska aktivistka som bránila verejný záujem pred záujmom politických strán či podnikateľských skupín.
Ako prezidentka chcem venovať svoju životnú energiu a celú váhu prezidentského úradu tomu, aby nikto z nás nemusel zažívať bezprávie a aroganciu moci.“

Takže, toto je podľa spriaznených médií a intelektuálnej elity silný príbeh našej budúcej prezidentky. Možno by aj bol, keby bol doložený nejakými faktami. Bez nich, a obávam sa, že ich nie je tak veľa, veď prečo by ich naša kandidátka na prezidenta tak skromne zamlčala, je to štandardný príbeh hocikoho, kto celý profesionálny život,  zasvätil  práci v mimovládnych organizáciách. / Do advokátskej práce odišla z Via Juris v roku 2017 / Domnievam, že čoskoro bude mať obdobný životopis aj JUDr. Šeliga z platformy Za slušné Slovensko.

Jediné dve konkrétne veci, ktoré spomenula sú Pezinská skládka – klobúk dole. Za to si Zuzanu Čaputovú naozaj vážim. A druhou je zbieranie podpisov za zrušenie Mečiarových amnestií. To ma naozaj nedojíma, lebo je to bežná agenda mimovládnych organizácií.

Toto rozhodne nie je príbeh, a už vôbec nie silný, budúcej prezidentky. Preto ju voliť nemôžem a nebudem.

Zuzana Čaputová dostala za svoj boj proti Pezinskej skládke v roku 2016 Goldmanovu environmentálnu cenu. Vraj je to niečo ako Nobelova cena za ochranu životného prostredia.  A to tvrdí  kto?, pýtam sa zase ja. Žiadna odpoveď. Ešte aj moji priatelia, keď sa ich na to opýtam, pozerajú na mňa ak už nie ako na úplného nepriateľa šťastnej budúcnosti tejto našej zlatej krajiny,  tak ako na idiota určite. Ale odpoveď mi nedajú. Alebo ak, tak podobnú ako slávny organizátor protikorupčných mítingov Straka, keď sa ho spýtali na Baštrnáka, či korupciu.

Ešte si pamätám ako pred niekoľkými rokmi dostal „Oscara“ – tento krát za riadenie samosprávy,   primátor Martina za to ako utešene a hospodárne riadil mesto. Celé Slovensko bolo vtedy posiate jeho bilboardami. Významná mimovládka, ktorá to celé zastrešovala a bola garantom temer až božskej čistoty celej akcie, tento program ako získať „Oscara“ potom núkala aj ďalším primátorom.  Ako to naozaj vyzerá s transparentným hospodárením pána primátora v Martine, je už úplne iný príbeh. Hlavne, že ten „Oscar“ a spolu s ním mimovládka a spriaznené médiá, vystrelil pána primátora až do najvyššej politiky.

Mohol by som hovoriť o svetovom „Oscarovi“ pre učiteľov a kto  bol za učiteľskú obec minulý rok na tejto, vraj prestížnej akcii v Saudskej Arábii. Nepýtajte sa ma, kto túto významnú osobnosť mimovládneho sektora za náš učiteľský stav nominoval a kto to platil. Stačí, keď poviem, že druhým takto pocteným učiteľom zo Slovenska bola jeho manželka. Našťastie, „Oscara“ nakoniec nedostali. To by bolo zase divadlo v našich mienkotvorných médiách. Takto sa museli uspokojiť len s veľkým propagačným rozhovorom v Pravde.

Lepšie ako klincom do oka, ako ja vravím. Iste sa to marketingovo zíde pri získavaní absolventov ich dvoch vzdelávacích inštitútov.

A že v podobnej propagačnej hre našich mimovládok  vystupuje  aj Zuzana Čaputová, je ďalší dôvod prečo ju nebudem voliť za prezidenta republiky.

Naša kandidátka obdivuje prezidenta Andreja Kisku, on zase obdivuje ju, ba v niečom ju aj inšpiroval. Mňa náš prezident neinšpiroval v ničom. Nepamätám si jediný jeho prejav, ktorý by ma aspoň zaujal, kde by ma povedzme upútal nejakou myšlienkou. Aj jeho „ silný“ príbeh je mi bytostne cudzí. Nuž preto nebudem voliť Zuzanu Čaputovú, lebo reprezentuje a obdivuje  hodnoty pre mňa neprijateľné. Reprízu,  či pokračovanie Andreja Kisku si neželám ani náhodou. Dokonca ani v krajšom ženskom balení.

Činnosť budúcej pani prezidentky má stáť na troch základných pilieroch – ako píše na svojej stránke.

Spravodlivosť pre všetkých.

Dôstojnosť pre seniorov.

Ochrana životného prostredia.

Pozorne som si ich prečítal. Ak mi bude niekto takto rozprávať pri káve o tom, na čo by mala spoločnosť dbať, budem s ním určite súhlasiť. Lenže tu ide o činnosť budúcej prezidentky. V bode dôstojnosť pre seniorov nie je nič, čo by spadalo do kompetencie prezidenta. Iste, dobre sa to počúva, kto by odmietol dôstojnosť pre seniorov, ale to je asi tak všetko. Spravodlivosť pre všetkých stojí celá vo vzduchu. Naozaj som zvedavý ako by naša prezidentka chcela meniť súdnictvo, napríklad. Kde tu milá veta o tom, že prezident polície nemá byť lokajom ministra. Potešiteľné je, že naša pani budúca prezidentka je za ochranu životného prostredia.

Celkový umelecký dojem? So všetkým súhlasím, nemám žiadne pripomienky. Kandidátka môže byť posunutá  do ďalšieho výberového kola na šéfku mimovládnej organizácie.

Že sa mám prebrať? Že toto sú voľby prezidenta? Tak potom sorry. Môj hlas určite nedostane.

Zuzana Čaputová získala sympatie vo svojich vystúpeniach a dueloch. Z časti zato môže jej konkurencia. Len si spomeňme napríklad na Roberta Mistríka, ktorý oslovoval zhruba rovnakú voličskú základňu. Ale aby sme aj jemu nekrivdili. Mal aj svetlé chvíľky. Napríklad jeho odpoveď na otázku o migrantoch a multikulturalizme. Ako začal s vážnou tvárou s vedeckou erudovanosťou trepať dve na tri o tom, že koľko máme na Slovensku krojov, koľko je tu nárečí a ako to obohacuje našu kultúru. Až sa ho moderátor opýtal, či on takto chápe multikulturalizmus. Že takúto definíciu ešte nepočul. Skoro som padol od smiechu zo stoličky. To bolo naozaj famózne. Veď aj kandidát bol famózny ako to o ňom povedal budúci predseda vlády Richard Sulík. A nepovedal to opitý niekde v krčme, či triezvy a usmiaty na raňajkách s Kočnerom, keď sa za ním odbehol ako budúci premiér poradiť, kto by mal byť kandidátom na prezidenta za revolučnú demokratickú pravicu. Nie, on to povedal na programovej konferencii strany SAS a celé politbyro s ním súhlasilo.

Sympatie si však získala hlavne svojou vlastnou zásluhou. Svojim príjemným, nekonfliktným vystupovaním. Svojim, takpovediac nadhľadom. Vcelku presne prerozprávala hlavné témy našich demokratických médií, podporila štrajk farmárov v Bratislave – nevadí, že zjavne nevie o téme nič viac ako to čo je v novinách, hlavne, že tam bola a odfajkla si ďalší bod v boji za spravodlivosť. Kde tu spomenie mafiánsky štát, ale mafiu trochu učeše a zahladí. Kto chce, ten si ju tam nájde. Kto nie, ten ju nenájde. V debate v liberálnych protismeráckych Sme povie zo dve vety, že zase, niečo sa aj dosiahlo, že si tu na Slovensku nežijeme až tak zle. / lenže takto korektne a nekonfliktne vystupuje aj Maroš Šefčovič /

A takto by sa dalo ešte pokračovať. Od prezidenta naozaj neočakávam, že nám bude vcelku presne rozprávať o tom čo čítal v novinách. Očakávam od neho vlastný pohľad, istú hĺbku poznania a víziu o svojom postavení a poslaní v spoločnosti. Očakávam od neho, že má jasno aspoň o najbližších svojich krokoch v prezidentskom paláci. Nič z toho som však u Zuzany Čaputovej zatiaľ nepočul, a to som od nej počul už toľko, že mi  je niekedy aj ľúto toho času. / napríklad nielen jej vystúpenie Pod lampou u Hríba, kde jej tento naozaj usilovne nahadzoval loptičky na smeč, ale žiadny smeč jednoducho nedala. A to si už pre ňu spriaznenejšieho moderátora naozaj neviem predstaviť. Videl som ju dokonca aj u Krausa, kde sa naozaj celkom uvoľnila. Okrem toho, že sa pri každom položení otázky milo smiala, som sa od nej nič nedozvedel. Ba som sa ani nebavil. Bol som jednoducho na ňu zvedavý. To je všetko. Nakoniec, prezident nemusí byť bavič. To len na margo toho, kde všade dostala priestor. Rovnosť šancí ma v demokracii stále neprestáva uchvacovať./

Nuž pre toto ju nebudem voliť.

A ešte pár slov o LGBT, o adopcii detí homosexuálnymi pármi, ktoré sú brvnom v oku nielen časti voličov, ale aj u niektorých protikandidátov. Jednak je to okrajová téma, jednak na to prezident nemá žiadny vplyv, ale hlavne to čiastočne ukazuje aj na úroveň súčasnej spoločenskej diskusie.

Ja sa s jej názormi na túto tému nestotožňujem, ale pozorne ju počúvam a rozmýšľam nad jej argumentmi. Problematiku nanáša kultivovaným spôsobom, je presvedčivá, dokonca mám pocit, že jej je naozaj ľúto tých ľudí – na oboch stranách, detí aj potenciálnych rodičov. Že to u nej naozaj nie je len módne diskutovanie aby bola in. Tu sa chová ako skutočný kandidát na prezidenta. Má svoj názor a hoci dobre vie, že je nepopulárny, na priamu otázku priamo odpovie. Keby mala takýchto presvedčivých výstupov viac, možno by som ju aj volil.

Hlavný predvolebný slogan našej kandidátky je Postavme sa zlu. Spolu to zvládneme. Postaviť sa zlu je iste chvályhodné a aj potrebné. Problém je definovanie tohto zla. Zuzana Čaputová ho kde tu trochu zastrene a opatrne aj pomenuje, inde zase trochu zakryje za objektivizujúce omáčky. Mám dojem, možno sa mýlim, že tým zlom je Lebo Fico, Lebo Smer. Inde ho zase trochu relativizuje, keď vraví, že nevládol len sám Fico, raz dokonca čosi nesmelo povedala  o opozícii. Ale naozaj len veľmi jemne. Aby sa nebodaj niekoho nedotkla.

No a v napĺňaní tohto svojho najdôležitejšieho  poslania ma najviac sklamala. Jednak nevystupuje ako budúci prezident, ale skôr ako niekto, kto sa v prezidentskom paláci prehrabuje v denných správach na stole a za boha nevie ako z tohto demokratického chaosu a bordelu vykľučkovať so zdravou kožou a priniesť správu, či posolstvo prezidenta, za ktorým si bude stáť, ktoré sa možno nebude niekomu páčiť, ktoré bude síce kritické, ale súčasne aj konštruktívne. A navyše, čo je dôležité, nebude zbytočne polarizovať spoločnosť.

No a v tomto naša kandidátka zlyháva. Tu sa najviac ukazuje problém jej príbehu. Za dlhé roky pôsobenia v mimovládkach niečomu takému nikdy nebola vystavená, nemá s tým žiadne skúsenosti. Aj pri Pezinskej skládke im bolo jasné, že bojujú za dobrú vec, ešte ich aj médiá hojne podporovali. Zlí boli tí druhí.

Ale prezident nie je šéf mimovládky. Rozdiel tu je a dosť podstatný.

Preto nemôžem voliť Zuzanu Čaputovú za prezidenta tejto republiky. Jedine ak v druhom kole v prípade, že by sa stretla so Štefanom  Harabinom.