Vážený pán predseda,
už niekoľko týždňov, ba možno aj mesiacov pozorne sledujeme ja aj moji priatelia, členovia nášho klubu mladých radových dôchodcov v našom okresnom meste, kauzu, do ktorej ste boli nechtiac zatiahnutý. Je to kauza vašej rigoróznej práce a hľadanie odpovede na otázku či bola, alebo nebola plagiátom.
Sám som kedysi dávno pred rokmi poctivo napísal a obhájil diplomovú prácu na vysokej škole, takže rozumiem aj vám ako autorovi, ktorému chcú zlé protislovenské živly teraz po rokoch jeho autorské dielo spochybňovať a nebodaj naznačovať, že ste diplom získali neprávom a mali by ste z toho voči sebe vyvodiť politickú zodpovednosť.
Rovnako však rozumiem aj predstaviteľom našej nádeje v boji za Slušné Slovensko, autorom jedinečných diplomoviek, ktoré vo svojej dobe očarili akademický svet našich slovenských veľhôr vedeckého myslenia, to jest, svet našich vysokých škôl a dodnes sa z nich učia a poučujú predstavitelia našej zlatej mládeže. A vo vysokoškolských knižniciach patria k najčítanejším a v nových diplomovkách najcitovanejším dielam. Spomeniem aspoň najvýznamnejších z nich Richarda Sulíka, Igora Matoviča a hoci aj Luciu Ďuriš Nicholsonovú. Tá síce žiadnu diplomovku zatiaľ nenapísala, ale načo by sa tým aj trápila, keď jej bohato stačila maturita na to, aby bola štátnou tajomníčkou v pravicovej vláde Ivety Radičovej. A tuším už aj nejakú kópiu maturitného vysvedčenia ukázala. A dnes je podpredsedníčkou nášho parlamentu.
Vážený pán Danko,
chcem Vám touto cestou poďakovať, aj vašim kolegom koaličným poslancom, za to, že ste v prvom kole nesúhlasili s tým, aby sa téma vašej rigoróznej práce prejednávala v NRSR. Len vďaka tomuto vášmu múdremu štátnickému gestu sme mohli vidieť spoločnú tlačovku SAS a OĽANO. Musím povedať, že to bolo to najlepšie zo slovenskej špičkovej politiky za posledné roky. Vidieť takto pohromade elitu našej pravicovej scény, sledovať ich ako sa striedajú pri mikrofóne a vysielajú národu, to jest nám všetkým, svoje múdre posolstvá . Vidieť a počuť Jána Budaja ako zvoláva na námestia všetkých vysokoškolsky vzdelaných ľudí aby prišli aj so svojim diplomovkami a že to tam Dankovi všetci spoločne ukážeme. A vidieť ako na tie námestia na jeho plamennú výzvu neprišla hádam ani noha. Zdá sa, že Budaj už zabudol, že prešli roky od čias, keď takto plamenne a presvedčivo / spoločne s Milanom Kňažkom / vyzýval ľudí, aby podporili Mečiara po jeho odchode z VPN. Ľudia ich vtedy poslúchli a pomohli tak naštartovať jedno utešené obdobie našich novodobých dejín – mečiarizmus. Dnes už Jána Budaja neposlúchne nikto. Darmo Igor Matovič žiali nad tým, že nedostal vyznamenanie / aj s Milanom Kňažkom / od prezidenta Kisku v jubilejnom 30 roku od slávneho novembra.
Veru, takto vidí demokratické hodnoty a bojovníkov za ne najmúdrejší z múdrych Igor Matovič.
Oj!, radosť vidieť našu budúcnosť v tak jasných ružových farbách. Až nám srdiečko srdcervúce plesalo.
A potom ten odvážny prísľub národu – tuším to povedala naša Lucka – , že budú túto super dôležitú kauzu nanášať v parlamente až dovtedy, kým nedosiahnu jej zaradenie do programu schôdze národnej rady.
Tento sľub opozície, táto historicky významná chvíľa mi veru pripomenula slávne časy pravicového lídra na niekoľko týždňov, tohto gazdu pravice a celého národa, Rada Procházku, a jeho predvolebnú zmluvu s občanmi Slovenska. Aj vtedy ma to tak pobavilo.
Nuž sa ani nečudujem, že neostal čas na prerokovanie takých banálnych vecí ako bolo zvýšenie platov poslancov mesačne o zanedbateľných vyše 1000 EUR, asi tak o tridsať percent. Čo predstavuje mesačne nejakých 200 000 EUR a ročne utešených 2 400 000 EUR. Samo sa to schválilo.
Ale čo sa samo neschválilo, schválili to naši zlatí poslanci, tuším sa idú zvýšiť platy plebsu pracujúcemu v štátnej správe o 10 percent. U plebsu v súkromnej sfére sa počíta s rastom platov o 6 – 7 percent. A ktosi, tuším to budú učitelia, alebo zdravotné sestry – to si už fakt nepamätám spomedzi tých všetkých úspechov pospolitého bohabojného ľudu – dostane mesačne viac až o nehoráznych 70 EUR.
Ako vraví Richard Sulík, tento populizmus, toto nezodpovedné šafárenie pri rozhadzovaní peňazí zo spoločnej kasy na platy zamestnancov je na úkor budúcností našich detí a našich vnúčat. Tie to budú musieť splácať.
Ale vráťme sa späť ku vašej rigoróznej práci, pán predseda.
Vďaka odvážnemu a principiálnemu postoju poslancov opozície, vďaka múdremu, ku kompromisu vždy pripravenému zboru koaličných poslancov sa nakoniec táto dôležitá téma dostala na program rokovania schôdze národnej rady.
A nielenže to poslanci prerokovali, rozumej, sami seba počúvali ako mudrujú nad tým čo je plagiát, kto by už vo svete v takejto situácii dávno odstúpil, aké to vrhá svetlo na naše vysoké školy, aké … aké … aké. Naši páni poslanci nakoniec prijali záver o vytvorení komisie na vysokej škole, kde ste študovali a tá to celé odborne posúdi.
Vážený pán Danko,
nie som odborník na vašu rigoróznu prácu a priznám sa, že ani nemám chuť ju čítať a preto ju ani neviem posúdiť. Čakal som na výsledky a stanovisko komisie z vašej vysokej školy.
Čo viem posúdiť a čo ma naozaj mrzí, že sa celá táto kauza spolitizovala. Celá diskusia je podľa mňa jednostranná, neobjektívna.
Akoby sa celé naše vysoké školstvo scvrklo na jednu vašu rigoróznu prácu.
Ale veď my sme dosiahli v tomto rezorte aj nemalé úspechy. Niektoré z nich sa už hádam ani nedajú napraviť.
A nie je to len zásluha vašej pani ministerky, ktorej opozícia a mienkotvorná tlač – a inú u nás už ani nemáme – nevie prísť na slušné meno. Nie je to len zásluhou tejto koalície, ale treba povedať, že na úspechoch nášho školstva sa okrem tejto sociálnej vlády podieľali aj vlády pravicové – či už Mikuláša Dzurindu, alebo krátko Ivety Radičovej. Ba nemalý podiel na zásluhách má iste aj Vladimír Mečiar.
Ale opozícia ako vždy, len kritizuje a kritizuje. Ako povedala múdro Veronika Remišová v televízii ešte v minulom roku – vraj si opozícia plní úlohy na 100 percent. Až mi je ľúto, že takýto poklad, takéto nevysychajúce žriedlo múdrosti nakoniec nekandiduje na prezidenta. Nebyť našej Veroniky ani by som nevedel, že poslanci sami seba hodnotia ako robia svoju prácu. Vždy som si myslel, že ich výkon hodnotia voliči a prípadne nejakí analytici napríklad v dobrých novinách. Ja už roky nevolím nikoho, lebo sa mi videlo, že poslanci nerobia svoju prácu, a už vôbec nie dobre. Ale možno sa to medzitým zmenilo. Pri takomto plnení úloh našich opozičných poslancov vari oprášim svoj sviatočný oblek a v budúcich voľbách som tam ako na koni. Nuž sa ani nečudujem, že najväčší z veľkých Igor Matovič o Veronike niekedy v 2017 roku prehlásil, že by bola lepším premiérom ako Richard Sulík. / O Sulíkovi som už pár vecí popísal, na konci aspoň jeden link za všetky /
Keď už hovoríme o prezidentoch, vážený pán predseda. Zdá sa, že rok 2019 sa zapíše do histórie slovenských prezidentov čiernymi písmenami. Andrej Kiska odmietol kandidovať už v minulom roku. Teraz odmietla kandidovať Veronika Remišová. Lucia Ďuriš Nicholsonová tiež nekandiduje na túto významnú funkciu, hoci to sľubovala v besede s elitnou pravicovou novinárkou Monikou Tódovou.
Nuž neviem, neviem kam to spejeme.
Ale poďme ďalej ku psom a paliciam. Kto chce psa biť, palicu si nájde.
Tak aj naša opozícia. Stále len Danko, Danko. Ani slovo o úspechoch nášho školstva.
Veď len povážte.
Vysoké školy máme už temer v každom okresnom meste. Niekde možno aj zo dve. A to portfólio rôznych smerov a špecializácií! Politológov máme toľko, že ich môžeme vyvážať do celého sveta a aj tak nám ešte dosť ostane, aby sme ich poslali na Saharu, aby tam mudrovali prečo netečie černoškom voda.
A všetky tie nové užitočné a dôležité smery a odbory. Masmediálna komunikácia, verejná správa a regionálny rozvoj, masmediálne štúdiá. Mňa napríklad nadchýna športová humanistika. Úžasný a veselý je aj popis tohto prevelice dúležitého odboru. Aj diplomovky jej absolventov môžu byť skutočným počteníčkom. Keby som bol mladší, hneď tam študujem. A to nehovorím o takých skvelých a dotovaných projektoch ako Sokratov inštitút, kde vychovávajú lídrov sympatické dievčence, ktoré na kilometer svietia istotou, že lídrom boli tak nanajvýš v nejakej mimovládke. A externe o lídroch prednáša okrem iných aj Šimečka. Alebo nejaký, tuším Komenského inštitút, kde prednáša kritické myslenie stredoškolský profesor a blogerský udavač Juraj Smatana. Ale to sú už školy takpovediac nadstavbové. Ich absolventi už nejaký diplom vo vrecku majú a potrebujú sa ďalej vzdelávať. Lebo vedomostná ekonomika, ako kedysi trepala dve na tri v televízii hviezda SAS Martin Chren, ktorý to aj za štátne prachy ďalej prednášal starostom a ktovie ešte komu. Jeho kolega z Most Hídu kvôli tomu vtedy aj odstúpil z politiky. Ale hviezda dokonalého SAS a ešte dokonalejšieho Sulíka kdeže! Ktovie kde sa dnes náš Martinko poneviera, v akej dokonalej strane. Žeby v nejakej progresívnej?
Ale horšie na tom nie sú ani nižšie stupne nášho vzdelávacieho systému. Už za Dzurindu sa napríklad na učňovskej škole vyčlenil nový úžasný odbor – marketing. Keď k nám prišla do firmy na pohovor sympatická dievčina z učňovky a vraj študovala odbor marketing, skoro som padol zo stoličky. Rovnaké boli aj jej vedomosti. Samozrejme, že som ju poslal rovno na úrad práce.
Úspešne sme dovŕšili demokratizáciu školstva. Naše zlaté deti, budúci bojovníci Za slušné Slovensko už netrpia zbytočným stresom zo skúšok. Nech by len skúsil nejaký profesor vyhodiť študenta zo skúšky lebo nevie, teda zo skúšky možno ešte hej, ale zo školy určite nie. Veď by bol hneď na druhý deň u dekana, že či nevie, že prídu o príspevok na študenta. Minulý rok som videl na sociálnych sieťach podarené videjko. Študent sa nehorázne rozčuľoval, že ho skúšajúci vyhodil zo skúšky. Dokonca mu hrubo nadával. A myslím, že tak je to správne. Čo si to nejaký učitelík vôbec dovoľuje. Vyhodiť ho zo skúšky. Možno už medzitým vyhodili učiteľa zo školy. Lebo vážne ohrozuje ekonomický chod školy.
Kedysi, za zlých komunistov boli na Slovensku tri umelecké priemyslovky. V Bratislave – tá vychytená, potom v Kremnici a v Košiciach. Dnes máme umelecké školy možno v každom okresnom meste. Niekde aj dve tri. Na jednej takej učí aj môj priateľ výtvarník – dobrý grafik, autor množstva grafických návrhov kníh. Sám mi povedal, že tam majú maximálne 10 – 15 percent talentovaných detí. Zvyšok je úplne o ničom, ale berú všetkých. Kvôli dotáciám na žiaka. Oni vďaka tomu prežívajú a naša zlatá mládež má maturitné vysvedčenie a nemusí sa ani trápiť s takými predmetmi ako matematika, fyzika, chémia. A že nevedia kresliť či maľovať? Na tom svet predsa nestojí.
Odborníci sa dohadujú vraj máme veľa osemročných gymnázií. Ja tomu rozumiem, že ich je veľa. Len nechápem prečo sa tomu páni odborníci čudujú. Veď ak je pravda, že na žiaka tam štát prispieva o 176 EUR viac ako na žiaka na základnej škole, tak iné ani čakať nemohli. O chvíľu budú osemročné gymnáziá aj v strediskových obciach. Iná vec je, aký je rozdiel v učive a osnovách žiakov týchto dvoch škôl. A ešte nejakí odborníci mudrujú, vraj tam dochádza ku porušovaniu ľudských práv našich deťúreniec – keď sa už v takom rannom veku rozhodnú pre gymnázium.
Syn môjho známeho sa prihlásil na tri vysoké školy. Na všetky ho zobrali, hoci školy nemali nič spoločné. Zhodovali sa len v tom, že na žiadnej nebola matematika, fyzika ani chémia. Skrátka neužitočné predmety, kde treba aj čosi vedieť. Kde nestačí len vedieť okecať svoje dokonalé prednosti. To je vám pri riešení zložitej rovnice či chemického vzorca platné asi toľko ako baterka slepcovi.
Naša rodinná priateľka sa nám zase chválila, že / za Dzurindu / končila vyučovanie na vysokej škole v stredu dopoludnia. Na dennom štúdiu jej stačili na výšku len čosi viac ako dva dni. Popoludní asi nastúpila druhá smena našich zlatých detí. Tie sa zase chválili, že im stačilo prísť do školy v stredu popoludní.
Syn môjho známeho nepracoval vo svojom odbore ani deň. Naša priateľka pracovala tuším až tri mesiace. Veď akoby aj mohli, keď na vysokej škole študovali dva, možno dva a pol dňa do týždňa. Aké skvelé diplomovky popísali, sa ani nepýtam. A naši páni akademici im za ne dali vysokoškolské diplomy.
A koľko že dnes takých po Slovensku a v zahraničí pobehuje. A prezidenta Kisku nenapadne nič lepšie, len ich prosiť aby sa preboha vrátili späť na Slovensko, lebo ich tu strašne, ale naozaj strašne potrebujeme.
Ešte aj taká ikona pravicovej žurnalistiky akou je Monika Tódová vraj napísala úplne mizernú diplomovku, vraj to pod tlakom článku poslanca SMERu Luboša Blahu aj priznala. Vraj jej tá škola aj tak nič nedala, a ble, ble, ble …. a ešte čosi ako povinná jazda –vražda Kuciaka.
Ale aby sme zbytočne nenosili drevo do lesa, keď ho môžeme z lesa nosiť a vyvážať kdesi do tramtárie a lesy zmeniť na holoruby, tak ako sa to už roky deje.
Ako vravím, nemusíme nosiť drevo do lesa. Ešte aj taká geniálna pravicová politička ako Veronika Remišová, ktorá vyštudovala herectvo, hrá dnes divadlo tak nanajvýš v parlamente, v televízii a na nekonečných tlačovkách. A s takýmto vzdelaním potom môže kľudne zahrať aj kandidátku na prezidenta, lepšiu premiérku ako Sulík, skrátka môže zahrať odborníčku na všetko. A ešte sa vraj v Bruseli naučila robiť analýzy. Jedna z nich je pre mňa legendárna – pri štrajku proti Baštrnákovi a Ficovmu bývaniu v komplexe Bonaparte dokázala nadšenému štrajkujúcemu publiku zanalyzovať, koľko by mali naše nemocnice kotúčov toaletného papiera za Baštrnákovu vratku DPH.
Jej analýza bola na úrovni priemerného žiaka našej základnej školy. Aspoň teda dúfam, že by takýto príklad vedel vypočítať. Lebo ak už ani to nie, tak potom nech ma učitelia neotravujú s tým, že majú malé platy.
Takto to dnes u nás chodí. A my to všetci platíme a slintáme radosťou ako sme dobehli celý svet v počte študentov.
Pripomína mi to zlaté časy socializmu – ale toto priatelia vo FB článočku Blahu o tom ako to bolo za socializmu nehľadajte -. V sedemdesiatych rokoch nás kritizovali na Slobodnej Európe, že máme málo študentov s maturitou a vysokoškolským vzdelaním. Tak komunisti prišli na geniálny nápad. Zaviedli maturity aj na učňovkách. O niekoľko rokov sa ukázalo, že vyhrali nad zlou Slobodnou Európou. Ukázalo sa tiež, že vyhrali aj nad naším učňovským školstvom. Pribudli tisíce maturantov, ktorí sa ani z kilometra nemohli rovnať tým z regulérnych stredných škôl – nečudo, jednak to boli slabší žiaci a navyše, maturitné učivo brali len každý druhý týždeň. Ubudli tiež tisíce remeselníkov – remeslu sa učili tiež len každý druhý týždeň.
A my to všetci platíme.
V školstve sme dosiahli aj mimoriadne úspechy v oblasti sociálnej politiky. Mizerne platíme tisícky učiteľov, ktorí potom horko ťažko ako tak učia desaťtisíce žiakov a študentov, ktorí nakoniec možno ani nerobia vo svojej profesii. Hlavne, že majú diplom.
Ale aby sme radšej slušne platili menej učiteľov, menej škôl a tie potom vychovajú síce menej, ale zato lepších študentov, ktorí hádam aj dokážu napísať vlastnú diplomovku a potom ešte nebodaj aj pracovať v odbore do ktorého sme naliali utešené peniaze, joj to nie! Apage Satanas!
My budeme radšej za ťažké prachy mudrovať nad novými a novými reformami školstva. A v každej okresnej diere budú pribúdať vysoké školy. V hocijakom krajskom meste, kde ešte nikdy nepôsobilo dobré divadlo, založíme vysokú školu pre hercov a Mečiar sa bude ešte cítiť dotknutý, že za tento, pre školstvo tak mimoriadne záslužný čin, v tomto krajskom meste nevyhral voľby.
Naše školstvo, celý náš školský systém je len servítka, aj to už tri krát použitá, do ktorej si politici akurát tak utrú ústa po mastnom obede.
Ale o tomto sa už nedočítame v médiách v článkoch o rigoróznej práci. Ani páni akademici, postupne sa pridávajúci so svojím hlasom o výsledkoch práce komisie, nám o tom nič nepovedia. Ďalej budú rozširovať študijné odbory na svojich školách, ďalej budú nehorázne míňať peniaze na konci roku len preto aby sa minuli, aby neprepadli.
Ďalej budú prijímať na školy aj slabých a netalentovaných, lebo dotácie…
Lebo tak to už u nás chodí.
Vážený pán predseda parlamentu, skončila jedna z najdôležitejších káuz nášho spoločenského a politického života.
Máme výsledky skúmania vašej rigoróznej práce. A bez ohľadu na to, ako to vy nakoniec celé uzavriete, s veľkým očakávaním očakávam, aký bude mať toto celé dopad na našu spoločnosť, ako to ovplyvní život radových občanov.
A keďže som sa už od Richarda Sulíka čo to naučil aj o zodpovednosti k tejto, ako on vraví, krásnej krajine, k tomu aký má naše konanie dopad aj na budúce generácie, budem teda pozorne sledovať aký to bude mať dopad aj na život našich detí, na život našich vnúčat.
Keď niečo zistím, sľubujem, že Vám o tom napíšem.
Zatiaľ vieme len to, že za takúto nesmierne náročnú prácu poslancov platíme od januára 4500 EUR mesačne každému.
Vážený pán predseda,
prosím odovzdajte srdečný pozdrav aj ostatným poslancom parlamentu, tak koaličným, ako aj opozičným a tlmočte im moje ubezpečenie, a verím, že hovorím aj za ostatných voličov, že vás všetkých aj tak budeme my, voliči voliť. Možno si medzi sebou trochu prerozdelíte kreslá, ale v princípe to bude aj tak jedno.
Lebo takí sme už my Slováci. Ale to Vám nebudem rozpisovať. Verím, že o Slovákoch čosi aj viete, veď ste predseda Slovenskej národnej strany.
Vážený pán predseda, lúčim sa s vami pozdravom Všetci do volieb a ani jeden volebný hlas nazmar.
Váš radový dôchodca.
V čom pokazil bývalý režim morálku!? Zrejme ...
A co ma byt? Od konca druhej vojny je viacej ...
Aku moralku ma clovek , ktory ospravedlnuje ...
Pobavil ste ma, " komunizmus pokazil moralku"... ...
Mediatori novembra ľudí presviedčali o tom, ...
Celá debata | RSS tejto debaty