jabrezina

Politici a spriaznení novinári strašia občanov balíkom peňazí, ktorý na to budeme potrebovať. Strašia prepočtami ako klesne dôchodok ak sa vek odchodu zastropuje. Vyšlú morálny apel, ako môžu byť dôchodcovia tak zlí, že nemyslia na svoje deti, ba ani na svojich vnukov. Kde tu vytiahnu argument, že dôchodcovia dnes aj tak pracujú. Ba dokonca, že pracovať chcú a potrebujú, lebo chcú byť užitoční. Potom prihodia do kotlíka neustále sa zlepšujúci zdravotný stav našich dôchodcov, menšie pracovné vyťaženie – veď všade sa postupne zavádza automatizácia, pásová výroba. /viď úvahy akademika SAV v Denníku N. Moderátor  STV Strižinec ho dokonca vo svojich  otázkach citoval ako autoritu. Len tento článok by si zaslúžil samostatný rozbor. Ako príklad účelovej manipulácie. /

Ešte tam čosi prihodíme, dobre premiešame. Hotovo milý čitateľ a možno aj budúci volič.

Pekne sa tým napchaj.

Vráťme sa mi radšej k našim dôchodcom. Veď o nich by mala byť reč. O nich by mala byť seriózna a odborná diskusia.

Zatiaľ sa pozrime aspoň na niektoré mýty a legendy k problematike zastropovania veku odchodu do dôchodku.

1. Mýtus prvý. Navýšenie nákladov na dôchodkový systém a dramatické zhoršenie možnosti plnenia či dosiahnutia vyrovnaného štátneho rozpočtu. Neúnosné zvýšenie podielu výdavkov na dôchodky z vytvoreného HDP. Suma zvýšených výdavkov na našich dôchodcov je naozaj utešená. Nečudujem sa poslancom z SAS a spriazneným médiám, že to budú teraz točiť dokoliečka ako svätú mantru a ešte vylepšenú o reči o zodpovednom prístupe, o ochrane našich detí a budúcej mladej generácie. / mimochodom, nie sú tak náhodou práve mladí ľudia voličskou základňou SAS? To len tak  na okraj, malý príspevok o populizme našich principiálne nepopulistických strán akou je aj SAS. /

Problém je, že porovnávame budúce, pomerne presne vypočítané zvýšené výdavky so súčasnou ekonomickou situáciou. Zatiaľ nikto neuverejnil čo len približný odhad budúcej úrovne HDP, budúcej výkonnosti našej ekonomiky. Dokonca ani pán akademik sa o to nepokúsil, hoci nám aj v článku kreslil pekné ružové obrázky o automatizácii a robotizácii. O tom, že to okrem uľahčenej práce hádam prinesie aj vyššiu produktivitu práce, vyššie zisky, vyšší HDP ani slovo. Náklady máme spočítané, o výnosoch nevieme temer nič, ale strašiť budeme.

2. Mýtus druhý. Na dôchodky musia robiť mladí ľudia, deti a vnuci dnešných dôchodcov. Nuž to už hádam ani nie je mýtus, či legenda. To je bohapustá lož. Na dôchodky v prvom rade zarábala desiatky rokov práve generácia dôchodcov – jednak cez svoje odvody, jednak cez tvorbu zisku vo svojej firme, a je jedno či ako zamestnanec, alebo majiteľ, a taktiež cez podiel ako sa to všetko pretavilo do úrovne HDP. Jediné o čom tu môžeme hovoriť je podiel mladej generácie na vyrovnaní deficitu v dôchodkovom systéme, ktorý možno vznikne. Ale takýto schodok v systéme taktiež v uplynulých desaťročiach vyrovnávali aj dnešní dôchodcovia.  / možno by nezaškodilo občas si niečo prečítať z literatúry  –  P. Dobšinský Rozprávka o troch grošoch. / Tak o čom to tu dokola páni liberálni politici točia. Akoby dnešní dôchodcovia,  a aj tí budúci,  boli nejakí neužitoční, nezodpovední trkvasi na ktorých musia robiť naše zlaté deti, naši mladí ľudia. Akoby mladí  nemali dosť inej práce, hoci aj práce s prípravou a účasťou na mítingoch Za slušné Slovensko po ktorých už dnes ani pes neštekne. Ešte, že nám aspoň prezident Andrej Kiska vysvetlil v jednom zo svojich úžasných prejavov, že je dnes už Slovensko úplne iné. Niet nad to,  keď nám politik vysvetlí aký je náš život, aká je krajina v ktorej žijeme. Sami by sme na to nikdy neprišli.

Kiež by sme sa raz dožili časov, keď budú politici robiť svoju prácu tak, že občania sami zistia, že je dnes už Slovensko iné. Politici vytvorili Slovensko také aké je / hovorím o spoločenskej a politickej úrovni / a stále nám sladko vravia, že je už úplne iné.

Možno by tiež nezaškodilo, keby mladým nejaká mimovládka,  keď už ich tak štedro platíme zo spoločných peňazí, skúsila vysvetliť, že raz budú aj oni dôchodcovia.

Že to takto v živote jednoducho chodí. Byť mladým je určite super, ale žeby to bola nejaká extra prednosť, to som zatiaľ nezistil. Veď všetci boli najprv mladí, potom menej mladí … potom starší … a potom hádam aj koniec.

3. Mýtus tretí. Zastropovaním veku odchodu do dôchodku klesne výška dôchodku. Našim dôchodcom tak klesne ich životná úroveň. Ponechám bokom fakt, že raz dôchodcovia nezodpovedne ohrozujú budúcnosť svojich detí, potom zase tí istí autori ronia slzy nad ich budúcou nižšou životnou úrovňou. Čosi mi tu nesedí. Ale to len tak mimochodom.

V tabuľke pre výpočet výšky dôchodku o tom nie je ani slovo, nie je tam jediný vzorček, ktorý by to určoval. Výška dôchodku jednoducho vôbec nesúvisí so zastropovaním. Jediné o čom sa môžeme baviť, je vyšší dôchodok v nadväznosti na počet odpracovaných rokov. Ale dlhšie pracovať a nepoberať ešte dôchodok, môže dôchodca  aj dnes, ak sa mu chce a vládze.

4. Mýtus štvrtý. Priemerný vek dožitia na dôchodku – a teda aj vyplácania dôchodkov – je vraj 19 – 20 rokov. Nuž, úctyhodné číslo. A ešte k tomu prihoďte mesačný dôchodok a vynásobte rokmi a počtom dôchodcov.. Kto by sa toho nezľakol. Len ma zaujíma, odkiaľ to páni politici majú. Ako vo svojich štatistikách zohľadňujú privilegovaných dôchodcov – profesionálnych vojakov, policajtov, hasičov a ktovie koho ešte.. Áno, títo priemernú dĺžku poberania dôchodku krásne predlžujú a dostávame zo štatistiky to čo chceme.

Milý čitateľ, trochu interaktívnosti nás hádam nezabije, nech som aj ja moderný. Polož si na stôl čistý papier A4 a skús naň napísať dôchodcov, ktorých poznáš aspoň z videnia vo veku 82 – 83 rokov, to sú tí priemerní, ktorí nás a celú spoločnosť po 30 – 40 rokoch práce už dvadsať rokov sebecky vyjedajú.  Napíš tam tých, ktorí sú v pásme 62 – 70 rokov, to sú tí zatiaľ podpriemerní. A teraz na každého z nich objav 90 ročných zdravých dôchodcov, ktorí sa síce o paličke, ale spokojne ešte motajú po záhradke a kde tu zájdu aj do klubu dôchodcov.

Ak sa ti chce, zabehni na váš cintorín a pozri si náhrobné kamene. Koľko ľudí tam je pochovaných vo veku 55 – 62 rokov. To sú tí, čo sa dôchodku nedožili a systém im je za to možno aj vďačný. A možno ani to nie. Desiatky rokov pracovali a teraz už nič nechcú. Tak je to správne, tak je to ekonomické.

Mladších mŕtvych nepozeraj, nie si politik. Mali buď ťažkú chorobu, alebo sa im stalo niečo tragické. Skresľovalo by to tvoj súkromný prieskum. Nám stačia len ľudia, ktorí už pomaly videli svoj dôchodok a zrazu bolo všetko iné. Zrazu mali úplne iné starosti, teda vlastne už nemali žiadne.

Tak čo, ako ti to vyšlo? Dobré nie? Aký je výsledok tvojho súkromného prieskumu?

Ale ak chceš, zadarmo ti dám jednu malú radu. Kľudne si pomysli, že to je tvoja osobná karma a tvojim kamarátom, známym a ostatným čitateľom to vyšlo oveľa lepšie. Ba  možno sa  našli dvaja – traja, ktorým to vyšlo presne podľa kvalifikovaných úvah našich politikov.  Možno ti to zlepší náladu.

A na to, že za takéto objavy a múdrosti platíme my všetci politikom v SNR 3000 EUR mesačne sa vykašli. Teraz uvažujeme o nehoráznych výdavkoch na dôchodcov.

5. Mýtus piaty. Dôchodcovia aj tak radi pracujú, lebo chcú byť užitoční. Nuž pracovať môžu aj po zastropovaní veku odchodu do dôchodku. Iná vec je, koľkí z nich pracujú, lebo musia aby prežili z dôchodku a koľkí si chcú ešte privyrobiť. Možno nejakí aj preto, lebo chcú byť užitoční. To nás z hľadiska témy až tak netrápi. Dôležité je, či starý človek musí ešte pracovať, lebo zatiaľ nemá nárok na dôchodok, hoci je už aj slabší a menej výkonný, alebo pracuje dobrovoľne, popri tom dostáva dôchodok a z práce môže kedykoľvek odísť. Rozdiel nebudem vysvetľovať. Kto nie je schopný ani takej malej miery empatie so životom iných, nech sa popýta svojich starých rodičov.

6. Mýtus šiesty. Dôležité sú krivky demografického vývoja, nevravím, že nie, ukazovatele vyrovnanosti štátneho rozpočtu, dôchodkového systému. Akoby sme mohli len tak za stolom či v SNR rozhodovať o tom, kedy budú chodiť ľudia do dôchodku.

A čo tak urobiť serióznu odbornú analýzu do akého veku je schopný človek u nás ešte zmysluplne pracovať. Odpovedať na zásadnú otázku, kedy už práca človeka nie je zmysluplná a či spoločnosť chce a potrebuje, aby ľudia na sklonku života robili prácu, ktorá zmysel nemá.

Opäť malá interaktívna vsuvka. Milý čitateľ, skús napísať podľa svojich skúseností v ktorých profesiách človek dokáže pracovať plnohodnotne aj po  65 roku svojho života.

Kým porozmýšľaš, poviem ti ako to vyšlo mne. Ku každému výroku s ktorým nesúhlasíš si na vedľajšiu A4 napíš slovo blbosť. Tak to budeš mať prehľadné a neovplyvní ťa to v tvojom prieskume.

Poďme na to. Robotnícke profesie  mi vypadli úplne kompletne. Hádam som nenašiel žiadnu, kde by robotník vládal plnohodnotne pracovať aj po takomto veku. Ešte aj taký opravár hodín už nepodáva výkon ako kedysi. Nehovoriac o tom, že väčšina dnešných hodín sa už opravovať nedá – aspoň nie v malej dielni. / čitateľ by teraz možno po mne chcel, aby som čo to napísal o vlastnom podiele robotníka na tomto údele, možno niečo o alkohole. Nuž iste, robotníci pijú o čosi viac, majú iný životný štýl ako ja. Ale pokiaľ viem, pitie alkoholu zatiaľ zakázané nie je a pokiaľ robotníci  nepijú v práci, a dožijú sa dôchodku,  tak do toho nemám čo kecať. Ja si zase celkom slušne ničím chrbticu a zrak za počítačom, alebo pri čítaní. Každá práca má svoje radosti a prínosy.

Viem si však predstaviť, že pracuje do neskorého veku špičkový lekár. Už síce neurobí toľko ako kedysi, ale jeho skúsenosti a odborné znalosti môžu byť prínosom pre mladších kolegov.

Viem si predstaviť vysokokvalifikovaných odborníkov v rôznych profesiách, vedcov, umelcov a možno mnohých ďalších.

Len ťažko si viem predstaviť manažérov, žeby potom až tak túžili. Robiť ten svoj biznis, ktorý ich tak ešte nedávno bavil – neustále tlačiť na tých dole, aby pracovali a prinášali firme zisk a neustále tlačiť na tých hore, majiteľov a akcionárov, alebo aj sám na seba, ak je on aj majiteľ, aby zase oni tým dole, ktorí im tie zisky vytvárajú, slušne platili a vytvárali im na to vhodné podmienky. Každý, kto to raz skúsil vie, že ani jedni ani druhí sa z takého manažéra netešia. Každý by bol najradšej, keby manažér robil polovicu – buď zodral ľudí z kože a vytváral zisky, alebo naopak, nechal ľudí nech si robia ako chcú a ešte pritom  okrádal majiteľov, ktorí sú ďaleko. Ak mám hovoriť za seba, mňa tento môj obľúbený biznis v ktorom som bol celkom úspešný, prestal baviť asi pred 8 – 10 rokmi aj za cenu, že mi nielen klesnú príjmy, ale koledujem si aj o nižší dôchodok v budúcnosti. Také sú pravidlá hry. Mne to za to stálo. Keby som v mojej úspešnej kariére pokračoval, dnes by som tu už možno nesedel.

Všade okolo seba vidím ľudí, ktorí vôbec nesnívajú o tom, ako dlho ešte budú môcť robiť do dôchodku. Všetci rátajú, ako dlho ešte musia robiť.

V záverečnej časti mojej úvahy o mýtoch a legendách o našich dôchodcoch sa vnímavý čitateľ dozvie niečo aj o olovených rúrach a ako súvisia olovené rúry so zastropovaním veku odchodu do dôchodku.